Poznáte pocit, keď na začiatku niečoho nového máte chvenie a motýliky v bruchu, lebo neviete presne, čo Vás čaká? Mohli by sme to nazvať tréma, možno sú to obavy, neistota, pochybnosti alebo až strach. Niekedy tieto veci majú reálny základ a inokedy je to len v našich hlavách. Moja malá dcéra Miladka – teraz už prváčka – to vyjadrila ako prvú vec, keď sa ráno prebudila a povedala: „Ja sa bojím ísť do školy.“ Nie preto, že by bolo niečo konkrétne, čoho sa bojí, ale preto, že ide do niečoho pre ňu nového, čo ešte nezažila, neskúsila a má z toho obavy. Je to obava zo zmeny. Prežívame niečo podobné teraz na začiatku školského roka?
Úvodník
Predpoklady na dobré vysvedčenie
Tento rok moja manželka začala záhradníčiť. Keďže konečne máme vlastný kúsok záhrady, chcela si urobiť vyvýšené záhony a niečo v nich zasadiť. Kým ešte zima vládla v záhrade a jar bola v nedohľadne, prichystal som konštrukciu na drevený vyvýšený záhon. Keď konečne prišiel čas a slnko viacej hrialo, vyvýšený záhon sme umiestnili na svoje miesto, potom prišiel čas na výsadbu: cibuľka, mrkvička, šalátiky rôzneho druhu a iné dobroty. Po pár dňoch sa objavili prvé výsledky úsilia, neskôr všetko začalo neskutočným spôsobom rásť. Manželka bola nadšená a naše brušká spokojné. Úsilie sa vyplatilo a prišla radosť z úrody a výsledkov práce.
ÚVODNÍK – Neskôr
Už vyše roka počúvame, že školstvo má byť v našej krajine jednou z hlavných priorít. Mám dojem, že priority sú iba na papieri, riešenia problémov sa odkladajú, poctivá diskusia sa nahrádza verejným osočovaním a seba prezentovaním. Tú veľkú snehovú guľu – problém s názvom vzdelávanie našich detí, ako spoločnosť iba tlačíme pred sebou, a ona nám medzičasom narástla do nadrozmernej veľkosti.
ÚVODNÍK – Detské srdce
Moja šesťročná dcéra Miladka dokáže úžasné veci. Jeden kút našej obývačky pretvorila na bunker postavený z diek a stoličiek. Nad bunkrom zo stropu visia mesiac, slnko a hviezdy. Keďže nepatrím medzi vyvolených, mohol som iba v nestráženej chvíli nahliadnuť pod deku do jej súkromného sveta kníh, prítmia, perfektne zorganizovaných zvierat a rozprávkových postavičiek, pohodlne rozprestretého koberca a mäkučkých vankúšov. Hoci vonku zúri chaos pohádzaných farbičiek, farieb, nožníc, lepidiel a lepiacich pások, ktorý odráža jej tvorivé pokusy, v jej bunkri vládne bezpečie, pokoj a poriadok.
Úvodník
Príslovie „Zíde z očí, zíde z mysle“ varuje, že ak je vzťah založený predovšetkým na osobnom kontakte, tak odlúčením zanikne. Nadácia kresťanského vzdelávania takto budovala vzťahy s partnermi Evanjelickej spojenej školy a Biblickej školy – cez desiatky spoločných projektov, stovky domácich a zahraničných návštev, tisícky osobných rozhovorov. Potom prišiel Covid a túto našu štvrťstoročie fungujúcu fundraisingovú stratégiu znemožnil. Viac ako vírusu som sa začal obávať onoho príslovečného „Zíde z očí, zíde z mysle.“
Nový normál
Chaos, neurčitosť, nedostatočná komunikácia, neustála zmena a zmena zmeny, to sú veci, s ktorými zápasíme počas tejto korona krízy tak v rodinách ako aj v škole. Pýtame sa, kedy to bude už konečne normálne. Veríme, že vychýlené kyvadlo zabehaných vecí sa jedného dňa, po tom, čo opadne prach chaosu a neistoty, vráti do normálu. Niektorí však hovoria, že nás čaká akýsi nový normál. Nevieme, či bude lepší, no mali by sme pracovať na tom, aby ním bol v našej škole.
Úvodník
Milí kolegovia, kolegyne, rodičia a žiaci.
Povedal som si, že napriek zložitej a komplikovanej situácii, v ktorej sa nachádzame a ktorú sprevádza informačný chaos, prekvapivé zvraty a nepredvídateľnosť, nebudem (na)dávať na papier svoju frustráciu.
Rovnako ako my prežívame svoje vlastné frustrácie z chaosu okolo nás, možno takto nejako prežíval Boh frustráciu zo svojho vyvoleného národa. Ježiš to popisuje v obraznej reči podobenstva o vinici. Majiteľ vinice posiela svojich sluhov, aby mu správcovia vinohradu vydali podiel z úrody. Poslal najprv jedného, toho zabili, potom druhého a tretieho a tí skončili rovnako. Až nakoniec majiteľ vinice zúfalo zvolá: ‚Čo mám robiť?! ‘, a následne si odpovedá a pristupuje k činu: ‚Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.‘
Zmeny, zmeny, zmeny. Kedy sa to zmení?
Mesiac október v našej škole by sa dal charakterizovať jedným slovom – zmena, o čom svedčia aj nasledovné príklady zo života našej školy.
Na gymnáziu sme museli zo dňa na deň z rozhodnutia ministra prejsť z prezenčnej výučby do online vzdelávania. Boli sme pripravení, že to príde, ale netušili sme, že sa to urobí takto centrálne a naviac vyhlásením ministra v nedeľu na obed. Ale asi to bolo nevyhnutné.
Výsledky testovania na COVID-19 dostanú testovaní zväčša podvečer. Ak sú výsledky pozitívne a testovaní ľudia boli v úzkom kontakte s ďalšími ľuďmi v našej škole, je potrebné urobiť zmenu, ktorá je platná na nasledujúci deň. Takto sme museli uzavrieť najprv dve triedy v materskej škole hneď ráno nasledujúceho dňa a potom ďalšie triedy v priebehu dňa. Po ďalších pozitívnych výsledkoch testov na COVID-19 sme museli z rozhodnutia RÚVZ predĺžiť uzatvorenie škôlky o ďalší týždeň. Boli sme na to pripravení, ale bola to komplikácia tak pre nás učiteľov, ale aj pre deti, ich rodičov a rodiny. Bolo to však nevyhnutné.
Podobný postup bol aj v prípade 2. stupňa základnej školy, najprv jeden nahlásený pozitívny test na koronavírus, uzatvorenie jednej triedy hneď ráno, ďalšie dohľadanie úzkych kontaktov, rýchla triednická hodina so žiakmi ostatných tried, ich poučenie o tom, ako bude prebiehať online vzdelávanie, následné uzatvorenie celého stupňa, nariadená karanténa 16 pedagógom spolu so žiakmi a prechod do online vzdelávania. Boli sme na to pripravení, ale je to komplikácia pre všetkých. Bolo to však nevyhnutné.
Nasleduje preorganizovanie vzdelávania na 1. stupni základnej školy, aby sme znížili kontakty medzi skupinami žiakov a tiež znížili počet vyučujúcich v jednotlivých ročníkoch. Presúvame 4. ročník do hlavnej budovy. Teraz sa viacero budov ukazuje ako výhoda, pretože počas epidémie alebo počas chrípkového obdobia sú žiaci v jednotlivých budovách oddelení od ostatných. Preorganizovanie tried stálo 16 hodín práce jedného človeka, ktorý pracoval na zmene úväzkov a rozvrhov, všetko vo voľnom čase a počas víkendu. Boli sme na to pripravení, že to budeme musieť urobiť, ale je to komplikácia pre všetkých. Je to však nevyhnutné.
Koľko zmien ste museli absolvovať a absorbovať vy, žiaci a rodičia, a ako ste to zvládali? Ako to zvládate?
Zmeny, zmeny, zmeny, samé zmeny. Kedy sa to zmení?
Zmeny tú budú stále, ale nikto nečakal, že budú prebiehať tak rýchlo ako počas októbra. Celé to vytvára stres, vyvoláva obavy, niekedy aj hnev a človek má niekedy chuť povedať – tak už dosť.
Práve v týchto chvíľach je nevyhnutné určiť si priority. Určiť to, čo je nevyhnutné a urobiť to. Mať plán, pripraviť sa a pripravovať sa na najhoršie, ale pracovať a modliť sa za to najlepšie.
Môžeme byť nahnevaní na celý svet. Môžeme sa hnevať, ale hnevom korona krízu nevyriešime a nevyriešime ani všetky obmedzenia s tým spojené. Teraz sú dôležité predovšetkým vlastnosti ako: flexibilita, adaptabilita, vytrvalosť, odolnosť, pripravenosť, zachovanie zdravého rozumu a pestovanie nádeje, ale aj bdelosť a pozornosť – aby nám to neprerástlo cez hlavu, alebo aby sa neprekročili dôležité hranice, aby sme sa jedného dňa nezobudili v pernamentnom výnimočnom stave. Chcel by som sa poďakovať všetkým mojím spolupracovníkom, že oplývajú týmito vlastnosťami a sú povzbudením aj pre mňa. Chcel by som vyzdvihnúť najmä kolegyne zástupkyne pre pedagogický úsek: Helenku Záborskú, Zuzku Račekovú, Zuzku Ruttkayovú a Danku Bednárovú, ktoré na všetky tieto turbulentné zmeny musia reagovať a zavádzajú všetky nevyhnutné opatrenia tak, aby sme eliminovali v čo najväčšej miere potenciálnu nákazu a zároveň zachovali v čo najvyššej kvalite vzdelávanie na všetkých stupňoch. Práve s takýmito ľuďmi sa zmeny lepšie znášajú. Verím, že rovnakých blížnych máte okolo seba.
Držte sa všetci v zdraví.
Jozef Sopoliga, riaditeľ
Príhovor riaditeľa k začiatku školského roka
Milí rodičia, kolegovia, kolegyne, žiaci, ale hlavne milí prváci,
chcem osloviť najprv Vás – milí prváci, lebo viem a verím, že tento Váš prvý deň v škole je pre Vás jedinečný – teda iný ako všetky dni predtým a v budúcnosti už neopakovateľný.
Nastupujete do novej školy, k novým učiteľom, k novým spolužiakom, z ktorých verím, že sa stanú Vaši dobrí kamaráti a priatelia. Tento deň je výnimočný aj okolnosťami, za ktorých sa stretávame: stretávame sa v tejto aule a nie v kostole, sú tu iba prváci, zatiaľ čo ostatní žiaci, ako aj kolegovia sú v triedach a sledujú streamovaný prenos, sedíme tu v rúškach a medzi nami sú rozostupy, nie ako po minulé roky, keď sme začínali školský rok všetci v kostole. Sú to dôležité opatrenia, aby sme predchádzali chorobe, no zároveň tieto opatrenia vytvárajú príležitosť a šancu byť spolu fyzicky – tu a teraz, napriek možnému ohrozeniu z vírusu, spolu v triedach a spolu v našej spoločnej škole. A preto je to pre nás o to viac vzácne, o to viac jedinečné, lebo cez osobnú prítomnosť v škole sa môžeme učiť jeden od druhého, môžeme priamo komunikovať, môžeme sa učiť žiť spolu. Verím, že si všetci budeme túto osobnú prítomnosť v škole vážiť a budeme sa správať zodpovedne v dodržiavaní hygienických opatrení.
Pre ostatných žiakov je to rovnako jedinečný deň, lebo väčšina z nich nastupuje do školy po viac ako šiestich mesiacoch, kedy sa vzdelávali dištančne alebo boli na prázdninách. Mnohí ste znovu podrástli, zmenili sa, viac ste dospeli. Aj škola sa za ten čas trochu zmenila. Čas, kým ste tu neboli, sme využili na vybudovanie vonkajšieho multifunkčného ihriska, vonkajšej posilňovne, vybudovanie nových preliezok a doskočiska. Doplnili sme školu novými počítačmi a vybudovali sme nové robotické centrum, ktoré si zamilujete a budete v ňom môcť tvorivo realizovať svoje šialené nápady o tom, čo všetko by mohol robot pre Vás urobiť. Začali sme tiež budovať novú vonkajšiu učebňu, ktorú verím, že aj s pomocou rodičov a rodičovského združenia sprevádzkujeme v najbližších týždňoch.
Som rád, že sa budeme môcť v tomto školskom roku znovu všetci vidieť a stretávať tvárou v tvár, nie iba cez obrazovky. Verím, že si budeme natoľko vzácni, že budeme spolu budovať pozitívne a podporujúce vzťahy. Zároveň spolu budeme môcť, či už prezenčne alebo dištančne budovať spoločenstvo učiacich sa, kde myslenie a hlboké pochopenie je jadrom celého vzdelávania, kde pozitívne vzťahy a vzájomná podpora sú základom spoločného fungovania a kde poznávanie Boha a objavovanie jeho posolstva v Biblii je pre nás obrovským a vzácnym dobrodružstvom a inšpiráciou k zodpovednému konaniu.
Prajeme si, aby nielen tento deň, ale aby sme aj všetky nasledujúce dni vnímali ako jedinečné a neopakovateľné. Vážme si každý deň strávený spolu – lebo po jarnej skúsenosti s prerušením prezenčného vzdelávania v školách vieme, že to nie je vôbec samozrejmosť. Ako hovorí biblický autor Žalmu 133: „Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú!“ V tomto zmysle chápeme aj nevyhnutné hygienické opatrenia ako napr. nosenie rúšok, nie ako ohrozenie, ale ako príležitosť byť spolu – napriek vírusu. Využime každý deň na maximum spoločným učením sa, spoločným premýšľaním, vzájomnou pomocou a modlitbou jeden za druhého. Prajem Vám veľa jedinečných a vzácnych dní v tomto novom školskom roku.
Jozef Sopoliga
riaditeľ
Úvodník – rozptýlenia predvolebnej kampane
Je po voľbách a mandáty sú rozdané. Kampaň a volebné výsledky môžu byť v mnohom poučné. Minimálne v tom, že sme ochotní uveriť skratkám a heslám viac ako programom a komplexným riešeniam založeným na dátach. Jedným z príkladov vyprázdnenosti politického diskurzu môžu byť debaty medzi kandidátmi na premiérske kreslo počas predvolebnej kampane, počas ktorej zašli až tak ďaleko, že jednotliví aktéri vyzývali redaktora, aby sa nehovorilo o programoch, lebo nie sú dôležité. Vraj rozhoduje iba to, koľko hlasov každá strana dostane a potom sa uvidí.