Škola ako priestor pre rast

V roku 2002, rok pred plánovaným začiatkom našej školy, som bol v USA. Bola to príležitosť navštíviť rôzne školy, kde som získal mnohé podnety a inšpirácie.

Veľké prekvapenie ma čakalo v jednej štátnej škole, kde som mal možnosť nielen pozorovať, ako sa žiaci učia, ale mohol som sa s nimi aj porozprávať. Pamätám sa, ako ma zaskočil otázkou jeden šiestak, keď sa ma spýtal – ako nám môžu pomôcť. Tá otázka nasledovala po predstavení plánov našej školy a porozprával som im o tom, s čím zápasíme. Vtedy mi to nejako docvaklo – táto škola, ale aj komunita ľudí okolo tej školy, je úplne inak nastavená – oni myslia na iných. Keď som sa neskôr rozprával s riaditeľom školy, povedal mi, že sa dobrovoľníctvu a preberaniu zodpovednosti – keď sa snažia pomáhať iným, systematicky venujú viac ako desať rokov. Dal som si záväzok, že ak sa nám predsalen podarí otvoriť školu, tak by som rád zažil, že rovnako budeme mať v našej škole žiakov, ktorým nebude svet okolo seba ľahostajný. Vedel som, že to nebude vôbec jednoduché v slovenských podmienkach transformujúcej sa ekonomiky, kde mnohí boli viac citliví na svoje potreby ako na potreby iných.

Čítať celý článok

Spomaľme

Keď som bol ešte študentom na gymnáziu, mali sme doma takú malú farmu – nejaké ovečky, sliepky, zajace, kravu a tri kone. Farmárčenie môže vyzerať ako celkom romantická predstava, no okolo statku bolo dosť roboty. Okrem iného sme museli nakosiť trávu – dostatok trávy, nielen pre daný deň, ale aby jej bolo dosť aj na sušenie na zimu. Kosiť sme museli ručne – kosou, vtedy sme nemali k dispozícii ani motorové kosačky, ani krovinorezy. Nebola to moja obľúbená činnosť, skôr mordovačka. Zárukou čistého pekla a peknej svalovice bolo prísť na lúku s nenakutou a k tomu ešte aj nenabrúsenou kosou. Brúsiť však bolo treba aj počas samotného kosenia, bez toho to nešlo, iba blázon by to nerobil. Naučil som sa, že brúsenie kosy nezdržuje kosbu. Naopak, zastavenie a brúsenie pomáha veci robiť efektívnejšie.

Čítať celý článok

Úvodník – SEPTEMBER

Milí rodičia, žiaci a priatelia,

mesiac september býva v škole veľmi hektický. Keď si robím reflexiu toho, čo všetkom sme urobili a čo všetko moji kolegovia a kolegyne za mesiac stihli a zorganizovali, som na nich veľmi hrdý. Nie o všetkom sa dá napísať, ako napr. o množstve administratívy, ktorá je spojená so začiatkom školského roka, tá je na úrovni plaču a škrípania zubov. Ale o mnohých veciach vieme a chceme napísať. Chceme hovoriť o tom, čo je podstatné, prečo tu ako škola sme a to o: výchove, vzdelávaní, formovaní a inováciách. Preto sme sa rozhodli, že Vás budeme informovať v oveľa väčšej miere a predovšetkým pravidelne prostredníctvom týchto ESSMT NEWS.

Čítať celý článok