Praveké umenie

Dištančná výuka nám trochu skomplikovala naše tvorivé činnosti a výrazne obmedzila techniky a možnosti vo výtvarnej tvorbe. Otvorila nám ale ďalšie možnosti, ako sa zoznamovať s umením. Okrem kreatívnych zadaní žiaci majú možnosť prostredníctvom ďalších vyjadrovacích prostriedkov spracovávať rôzne zaujímavosti, fakty a informácie v pojmových mapách a prezentáciách.

S piatakmi sme sa zamerali na úplné počiatky umenia a zisťovali sme, aké umenie tvorili ľudia v dávnom praveku a prečo to tak robili. Aké mali možnosti, nástroje a či vôbec toto umenie môžeme považovať za umenie.

Žiaci mali na výber – vytvoriť obrázkovú pojmovú mapu alebo znázorniť vlastnú pravekú nádobu, podľa toho, ako by ju vytvoril praveký človek. Pre piatakov je zrejme ešte trochu zložité prezentovať svoju prácu online, ale zvládli to perfektne, za čo im patrí veľké uznanie.
Môžete sa sami presvedčiť o ich nápaditosti a zručnostiach, ktoré tento mesiac prezentujeme 🙂

Miroslava Švecová
učiteľka výtvarnej výchovy

 

Nezabudli sme na vojnových veteránov

Žiaci 4.A pod vedením pani učiteľky Natálie Pádejovej a pani vychovávateľky Gabiky Dobrovolnej poďakovali vojnovým veteránom prostredníctvom svojich výtvarných diel. Pripomenuli si tak Medzinárodný deň vojnových veteránov, ktorý si 11. novembra každoročne pripomínajú milióny ľudí na celom svete.

Symbol červených vlčích makov, ktorý sa stal symbolom tohto dňa, prvýkrát použil vo svojej básni kanadský vojenský lekár John McCrae, ktorý sa v oblasti západného Flámska zúčastnil vojny. Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, nevedel si zvyknúť na útrapy pacientov. Svoju bolesť tlmil písaním básní. V jednej z nich citlivo zachytil červené maky, ktoré sa vlnili pod poryvmi vánku na hroboch padlých vojakov. Symbol sa rýchlo uchytil a dnes si červený mak na oblečenie pripínajú ľudia vo väčšine krajín, ktoré boli zasiahnuté svetovými vojnami.

Pán Kučera sa obrázku veľmi potešil a našim žiakom poprial veľa tvorivosti a pevné zdravie.

Riaditeľ školy Mgr. Jozef Sopoliga: „Keďže verejné spomienkové podujatia ani osobné stretnutie s vojnovými veteránmi z nášho regiónu sa kvôli epidemiologickým opatreniam nemohli tohto roku uskutočniť, nechceli sme aby títo vzácni ľudia ostali zabudnutí a rozhodli sme sa ich potešiť a zároveň im prejaviť našu vďaku. Naši štvrtáci vyjadrili poďakovanie týmto vzácnym ľuďom výtvarným spôsobom.“ Adresátov ďakovných výkresov našla škola vďaka spolupráci s predsedom oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jozefom Petrášom: „V tejto dobe je našou najväčšou prioritou, aby naši veteráni ostali doma a zdraví, aby tak v budúcnosti mohli ďalej podať osobné svedectvo o hrôzach doby, ktorú prežili. Uvedomujeme si, že je to pre nich ťažké pripomínať si tento deň osamote doma a aj preto sme vďační za túto iniciatívu Evanjelickej spojenej školy, ktorá našich veteránov v súčasnej ťažkej situácii spôsobenej pandémiou COVID 19 určite poteší a povzbudí. V mene svojom aj v mene našich veteránov vám vyslovujem veľké ĎAKUJEME!“

Na Slovensku žije v súčasnosti zhruba sto veteránov z obdobia druhej svetovej vojny. Jedným z nich je aj pán Ondrej Kučera rodák z obce Sklabiňa, ktorému putoval jeden z ďakovných výkresov žiakov našej školy. Pán Kučera si ako 15-ročný chlapec v osade Bukoviny musel kopať svoj vlastný hrob. V hrobe našťastie neskončil, no zavliekli ho do zajatia v Nemecku, kde ako vojnový zajatec prežil bombardovanie Drážďan. Pán Kučera patrí k posledným žijúcim pamätníkom najbrutálnejšieho vojnového zločinu v regióne Turca spáchaného nemeckým vojenským komandom 3. októbra 1944, kedy bolo na martinských Bukovinách zastrelených až 48 ľudí.

Dušan Haško

ŠIKANA

Moje dieťa šikanujú, čo mám robiť?

Zistili ste, že vaše dieťa je šikanované. Prežívate rôzne emócie, od hnevu cez strach až po smútok, pretože vaším prianím je, aby sa vaše dieťa cítilo prijaté, chránené a milované. Rozmýšľate, ako by ste mohli svojmu dieťaťu pomôcť.

Národné centrum prevencie šikanovania v USA odporúča rodičom, aby postupovali na základe týchto krokov:

  1. Porozprávajte sa so svojím dieťaťom.

Poskytnite vášmu dieťaťu bezpečné a podporné miesto bez predsudkov, kde môže vyjadriť svoje pocity. Pripravte sa na to, že dieťa nemusí byť otvorené hneď sa o probléme rozprávať, nakoľko sa môže cítiť neisté, vystrašené, zranené, nahnevané alebo smutné.

Keď vaše dieťa začne rozprávať svoj príbeh, len počúvajte a neprerušujte ho. Je dôležité dozvedieť sa čo najviac informácií o situácii, napríklad o tom, ako dlho sa šikana deje, kto bol do šikany zapojený a aké kroky sa podnikli.

Povzbuďte svoje dieťa, aby hovorilo. Povedzte mu, že nie je v tom samo a vy ste tu na to, aby ste mu pomohli. 

Uistite sa, že vaše dieťa vie, že:

    •  NIE JE to jeho chyba. Ono za to nemôže.
    •  Nie je v tom sám. Ste tu, aby ste mu pomohli.
    •  Zastaviť šikanovanie je zodpovednosťou dospelých.
    •  Šikanovanie nie je nikdy v poriadku a každé dieťa má právo na bezpečie.
    •  Nikto si nezaslúži byť šikanovaný.
    •  Deti si zaslúžia, aby sa s nimi zaobchádzalo s úctou.
    •  Majú právo cítiť sa v škole bezpečne.

 

  1. Reakcie, ktorým by sa mal rodič vyhnúť:

Pri komunikácii so šikanovaným dieťaťom je nevhodné šikanovanému dieťaťu povedať, aby sa postavilo proti agresorovi. Mohlo by mať pocit, že za riešenie je zodpovedné vaše dieťa. Aj keď toto v počiatku môže fungovať (asertivita je často dobrá odpoveď), odoslanie dieťaťa späť do situácie bez ďalších informácií pravdepodobne spôsobí viac škody. Efektívnejšou reakciou je brainstorming možností s dieťaťom, čo môžete urobiť ako tím, ako by mal reagovať v danej situácii.

Nesprávnou reakciou rodiča je poradiť dieťaťu, aby násilníka ignorovalo. To sa ľahšie povie, ako urobí. Vaše dieťa sa pravdepodobne pokúsilo ignorovať situáciu, čo je pre deti typická odpoveď. Keby bola táto metóda účinná, nebolo by potrebné, aby dieťa vyhľadalo vašu pomoc. Je ťažké ignorovať niekoho, kto sedí za vami v autobuse alebo vedľa vás v triede. Okrem toho, ak si šikanujúci žiak uvedomí, že jeho cieľ ho zámerne „ignoruje“, môže v skutočnosti situácia vyústiť v ďalšie šikanovanie.

Nebrať veci do vlastných rúk. Bežná vnútorná reakcia rodičov je pokúsiť sa situáciu napraviť a ochrániť svoje dieťa. Rodič môže napríklad zavolať rodičom žiaka, ktorý šikanuje, alebo sa s ním pokúsia priamo porozprávať. Pamätajte, že keď deti hovoria rodičom o šikanovaní, hľadajú rodiča, ktorý by ich naviedol na riešenie, vďaka ktorému by sa cítili bezpečne. Zapojte ich do procesu riešenia a dohodnite sa spoločne na ďalších krokoch.

 

  1. Naučte sa svoje práva.

Prečítajte si právne predpisy a zákony týkajúce sa šikanovania. Skontrolujte tiež web Ministerstva školstva, kde nájdete veľa cenných informácií. Zistite, aké pravidlá, postupy a prostriedky má škola na riešenia problematiky šikanovania. 

 

  1. Premyslite si, kto ďalší by mal byť zapojený.

Vytvorte si stratégiu, koho môžete zapojiť do riešenia šikanovania, aby pomohol vášmu dieťaťu. Zapojte riešenia problematiky šikanovania odborných zamestnancov školy, prípadne aj vedenie školy. Môžete sa obrátiť aj na miestne Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie / CPPPaP, kde získate odbornú pomoc. Kedykoľvek sa môžete obrátiť aj na odborníkov z Linky detskej istoty, ktorá funguje 24/7 nonstop, bezplatne a anonymne pre celé územie Slovenska. Ak sa situácia nezmení, váš plán môže obsahovať kroky na kontaktovanie miestnych orgánov činných v trestnom konaní, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo právneho poradcu.

 

Linky pre deti:
https://www.odpisemeti.sk/
https://nehejtuj.sk/

 

Školské psychologičky ESS
alexandra.auxtova@essmt.sk
natalia.vrzdiakova@essmt.sk

Zdroj: https://www.odpisemeti.sk/pre-rodicov-a-ucitelov

Princípy Hejného metódy – 2. časť

Ak ste si nevšimli prvú časť, nájdete ju tu.

Začnime druhú časť nášho bloku úlohou:

Pán Smatana mal ráno v predajni podnos koláčov. Pani Adamová z nich kúpila polovicu a pol koláča. Prišla pani Biela a z tých koláčov, ktoré v obchode zostali, si kúpila polovicu a pol koláča. Potom prišla pani Capková a kúpila si zo zvyšku koláčov polovicu a pol koláča. Po jej odchode zostal na podnose len jeden koláč. Koľko bolo v predajni koláčov na začiatku dňa pred príchodom pani Adamovej?

S touto úlohou prišiel za mnou maturant z veľtrhu Vysokých škôl a zamestnávateľov. A ja som sa usmiala a spýtala som sa ho, ako si s ňou poradil.

To isté by som sa spýtala každého, kto by bol v triede na hodine matematiky. Táto úloha sa totiž nachádza v našej učebnici matematiky pre 4.ročník ZŠ.

Skúsili ste úlohu vyriešiť? Ak nie, isto skúste. Ako sa vám darilo? Viete si predstaviť, že túto úlohu riešite v triede spolu so spolužiakmi? Aké otázky by ste položili spolužiakom? Aké otázky by ste dostali od nich? Čo by ste sa spýtali učiteľa? Chceli by ste úlohu vyriešiť alebo by ste čakali na riešenie spolužiakov? Chceli by ste, aby vám riešenie prezradil učiteľ? Chceli by ste, aby vám napísal rovnicu na dva riadky a žiadal od vás toto riešenie v písomke, pri skúšaní? Alebo by ste riešili úlohu sami? So spolužiakmi? S učiteľom? Čo by vám pomohlo úlohu vyriešiť?

Tu by sme mohli svoj príspevok ukončiť a nechať vás vyriešiť úlohu, ktorú musí vyriešiť záujemca o prácu v prestížnej firme. Úloha sa dá riešiť veľmi elegantne rovnicou. Rovnako skvele sa dá vyriešiť kreslením, či delením reálnych koláčov. Alebo metódou Pokus – Omyl… Neexistuje len jediná správna cesta k riešeniu. A ani jedna z uvedených ciest nie je najlepšia, či najhoršia.

Každý žiak v triede si môže vybrať cestu, ktorou chce ísť a hľadať riešenie. Použiť môže akékoľvek pomôcky, akékoľvek vedomosti a akékoľvek zdroje. Každý nápad je vítaný, každá otázka je dobrá. Žiaci objavia riešenie spoločne. A kto ho chce hľadať sám, má k tomu príležitosť.

Klíma v triede je plná dôvery. Na jednej strane žiaci dôverujú učiteľovi, svojim spolužiakom, ale najmä dôverujú sami sebe, že úlohu dokážu vyriešiť. A na strane druhej učiteľ dôveruje žiakom, že riešenie objavia a vyvodia z neho všeobecne platné závery.

Každé dieťa prináša k riešeniu úlohy svoje skúsenosti z predchádzajúceho života. Každé z nich žije v inom prostredí, má iné zážitky, rôzne poznatky. Tieto jeho reálne skúsenosti musíme na hodine využiť. Musíme zdôrazniť ich dôležitosť a postaviť na nich riešenie úlohy. Jedno dieťa chodí s rodičmi nakupovať a vie, ako to v pekárni vyzerá. Vie, či sa koláče v obchode môžu krájať alebo nie. Iné dieťa vie pekne kresliť a celú situáciu vysvetliť. Ďalšie dieťa si spomenie, že podobnú situáciu už zažilo a rado sa o zážitok podelí s ostatnými spolužiakmi. Každé dieťa má v hlave svoju vlastnú schému toho, ako koláče vyzerajú, ako sa pečú a ako sa predávajú. Napriek tomu, že sa o tom v škole neučili. Každú novú informáciu si do existujúcej schémy uložia, čím túto schému budujú a rozširujú. Každý dielik, ktorým do riešenia prispeje on sám alebo jeho spolužiak, ho motivuje k ďalšej zvedavosti a práci. Úloha, ktorú rieši, je pre neho výzvou, z riešenia má radosť, ktorá ho ženie ďalej. Jeho motivácia je vnútorná. Úlohu rieši, lebo chce nájsť vlastné riešenie. Poznatky, ktoré pritom získava, sú jeho vlastné, a preto si ich veľmi dobre zapamätá. Často na tejto ceste urobí chybu, ktorá vedie k diskusii. Chyba je hnací motor. Žiakov provokuje k diskusii a spolupráci. Dieťa je nútené komunikovať s ostatnými, počúvať ich argumenty a rozmýšľať nad nimi. To ho núti samostatne uvažovať, hľadať správne slová, argumentovať, vysvetľovať. Tým sa rozvíja osobnosť každého dieťaťa v triede – dieťa sa nebojí vysloviť svoj názor, ale je ochotné prijať názor spolužiaka, zvážiť návrhy a prijať ich. A kde je učiteľ? Čo v triede robí? Podľa profesora Hejného najlepší učiteľ matematiky je ten, ktorý len sleduje, usmerňuje a moderuje prácu žiakov, dáva podnetné otázky, povzbudzuje žiakov k riešeniu a k hľadaniu netradičných ciest. Ak je to nutné, pomáha žiakom vrátiť sa k jednoduchším úlohám, aby sa opäť dostali na správnu cestu a vedeli sami pokračovať. Usmerňuje prácu v prostrediach a necháva voľný priebeh myšlienkam žiakov. Nedáva vlastné riešenia. Neizoluje rôzne matematické zákonitosti. Mnohokrát sa pritom stáva, že žiaci sa od jednoduchej slovnej úlohy o koláčoch, dostanú k zlomkom, percentám, rovniciam, kombinatorike… A to všetko len preto, lebo môžu.

V Hejného metóde nie je učivo nadeľované žiakom blokovo, ale špirálovito. Znamená to, že žiak sa stretáva s jedným matematickým javom súčasne vo viacerých prostrediach, čím si vytvára obrovskú propedeutickú základňu v rôznych oblastiach matematiky. Je to, ako keď si chcete sami postaviť krb alebo upiecť chlieb… Najskôr si prečítate množstvo návodov, pozriete si množstvo diskusií na danú tému a potom si vyberiete ten, ktorý sa vám zdá najlepší, alebo si vyrobíte vlastný, kombináciou tých, ktoré už niekto odskúšal.

A takto nejako funguje aj Hejného metóda vyučovania matematiky. Áno, niektoré veci v nej trvajú dlhšie. Niekto potrebuje času menej, iný viac. Ale v princípe nám ide o to isté. Naučiť sa niečo nové. Podľa profesora Jana Martina Stránskeho, mozog funguje na základe skúseností, stôp a spojov, ktoré v ňom zanecháva každá skúsenosť. Učíme sa porovnávaním, keď je niečo nové, niečo je inak, ako sme očakávali. To nás núti myslieť, robiť chyby a napredovať. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Alebo v duchu Hejného metódy: „ Kto nemyslí, ten sa nemýli“. Myslenie nebolí, len si vyžaduje viac námahy a energie. Ale ak dieťa myslí a baví ho to, nik ho nedokáže zastaviť. Nik nedokáže zastaviť kolieska, ktoré sa rozbehnú v jeho hlave, a plamienky, ktoré sa mu rozhoria v očiach.

Ako hovorí samotný profesor Hejný, dobrý učiteľ matematiky neučí deti matematiku. Dobrý učiteľ zapaľuje srdcia detí pre matematiku. Preto Hejného metóda.

Miroslava Konrádová

Výtvarná tvorba na našej škole

V dnešnej dobe výtvarné umenie ani zďaleka nie je iba o kreslení a maľovaní, ako si mnoho ľudí stále predstavuje. Úzko súvisí s ďalšími spoločenskými vedami, reaguje na aktuálne dianie v spoločnosti a častokrát poukazuje na globálne problémy.

My sa so žiakmi v rámci výtvarnej výchovy venujeme rôznym oblastiam výtvarného umenia. V jednotlivých celkoch, ktoré na hodinách preberáme, sa zaoberáme napríklad vplyvom umenia na naše okolie, ako aj na nás samotných.

Minulý mesiac sme si so siedmakmi priblížili úlohu výtvarného umenia v oblasti architektúry. Vysvetlili sme si, akú úlohu zohráva v architektúre urbanizmus, čo to vlastne je a prečo je dobrý urbanizmus pre nás dôležitý. Žiaci následne znázornili technikou kresby a perokresby vlastné predstavy o urbanizme.

Miroslava Švecová

Vyrábame – sovičky

S troškou fantázie si z lieskových orechov, drobných kúskov látky a lepidla môžeme vytvoriť krásne sovičky, ktoré spestria každú izbičku.

Nachystáme si:
lieskové orechy,
kúsky z rôznych farieb látky, malý konárik, lepidlo a nožnice.

Postup:
1. Očistíme lieskové orechy.
2. Z látok si vystrihneme oči, zobáčik a krídelká.
3. Na lieskové orechy nalepíme oči, zobáčik a krídla.
4. Hotové sovičky nalepíme na konárik .

Čítať celý článok

Postup výroby krásnej ozdobenej sviečky, ktorú zvládnu aj malí

1. spôsob

Potrebujeme:

• škoricové tyčinky
• sviečka
• gumička
• špagátik
• kúsok jutoviny (nemusí byť)

Postup:

Gumičku navlečte na sviečku a škoricové tyčinky ukladajte pod ňu. Cez gumičku môžete prelepiť jutovinu a previazať ju špagátikom. Krásna, voňavá a jednoduchá jesenno-zimná dekorácia je hotová.

 

2. spôsob

Potrebujeme:

• vianočné servítky
• sušič na vlasy a sviečku

Postup:

Zoberte si vianočné servítky a oddeľte bielu časť servítky od vzorovanej. Vrstvu servítky s obrázkom obtočte okolo sviečky a fúkajte nad ňou sušičom na vlasy. Servítka sa na sviečku prilepí.
Hotovo.

 

 

Marína Danielová, 7.B

Šípkový čaj

Máme jeseň, príroda ponúka veľké bohatstvo. Keďže prišlo obdobie chrípok, máme oslabenú imunitu a ohrozuje nás korona, uvaríme si šípkový čaj. Budeme naň potrebovať: 30 gramov šípok a 1 l studenej vody.

Prvý spôsob prípravy: Šípky rozdrvíme v mažiari alebo mixérom, zalejeme 1 litrom studenej vody, necháme cez noc lúhovať. Na druhý deň precedíme, dochutíme medom a citrónom. Takýmto spôsobom zachováme najviac vitamínov.

Druhý spôsob prípravy: Rozdrvenú zmes šípok zalejeme vodou, povaríme 20 minút, necháme ešte 10 minút postáť, scedíme a môžeme piť.
Ešte stále máme vhodný čas nazbierať si v prírode šípky na tento čajík.

Vanessa Smreková, 7. B

Dobrovoľníctvo

Čo je dobrovoľníctvo? Je to činnosť, ktorú vykonávame z vlastnej vôle a nemáme za ňu žiadny finančný zisk. Dobrovoľníctvo môžeme vykonávať napríklad v útulkoch. Nemáme za to žiadne peniaze, ale pomáhame opusteným zvieratám. Ak chceme pomôcť nejakej organizácii alebo nadácii, pomôžeme im poslaním finančnej podpory. Je to naše dobrovoľné rozhodnutie.

Výhodou dobrovoľníctva je to, že ho možno robiť aj v mladšom veku, nemusíme byť dospelí. Rozvíjame tak svoje zručnosti, socializujeme sa a to sa nám môže zísť v budúcom zamestnaní.

Existujú ale aj ľudia, ktorí nie sú ochotní dobrovoľníctvo vykonávať. Dôvodom toho väčšinou je, že za to nedostávajú finančnú odmenu, a preto si radšej hľadajú brigády. Podľa zákona môžeme však brigádovať až od 15 rokov.

Dospelí potrebujú byť zamestnaní, aby mali z čoho žiť. Majú možnosť napríklad každý rok dobrovoľne darovať 2% zo svojich daní ľuďom, ktorí to potrebujú. Veľa možností ako pomáhať nájdeme na internete. Poznáme stránku dobrovoľníctvo.sk, ktorá sa zaoberá pomocou onkologickým pacientom alebo prácou asistentov v domovoch a školách.

Myslíme si, že by sme vo svojom živote mali vykonávať dobročinné aktivity. Zlepšíme tak niekomu životné podmienky. Nielenže niekomu pomôžeme, ale aj my sa budeme cítiť lepšie. Je jedno či už polejeme susede kvety, lebo je na dovolenke, alebo pomôžeme pri organizovaní nejakej školskej akcie, alebo sa zapojíme do hľadania stratenej osoby.

Ak robíme niečo preto, že nás do toho nútia, nekráčame po skutočnej ceste dobrovoľníka. Pre dobrovoľníctvo sa rozhodujeme srdcom.

Viktória Perglová a Ela Trylčová (7. ročník)

Environmentálna výchova s 5. ročníkom v Blatnici

V piatok 9.10 sme zažili netradičné vyučovanie environmentálnej výchovy v Blatnici. Spoznávali sme nové rastliny, živočíchy aj horniny. Plnili sme úlohy formou rôznych súťaží. Napríklad “šiškový guláš” predstavoval triedenie šišiek ku stromom, ku ktorým patria alebo “zvedavý ježko” – sprievodca nám ukazoval stromy a my sme mali napísať, aký je to strom. Prechádzali sme sa prírodou v Blatnici. Čo sa mi páčilo? Páčili sa mi súťaže a tiež to, že sme boli celý čas v prírode a že sme videli veľa kryštálov.

Kamila Záborská – 5.A