Ruku na srdce, toto určite poznáte: „Hneď idem, len toto dopozerám.“ A z „hneď“ sú dlhé minúty. Dieťa čaká, kým vy ešte raz prejdete palcom po obrazovke. A potom znovu.
Nielen deti majú problém s mobilom a pozornosťou. Sme to aj my, dospelí. Koľkokrát sme vedľa dieťaťa fyzicky, ale hlavou sme inde? Ruka na mobile pri stole, pri stavaní kociek, pri pozeraní filmu, na ihrisku, prechádzke…
Internet a sociálne média priniesli úžasné možnosti, ako sa jednoducho dostať k potrebným informáciám. Zároveň však ide aj o zdroj dezinformácií, resp. neoverených tvrdení, ktoré sa prezentujú ako fakty. Samostatnou kategóriou je obsah tvorený umelou inteligenciou, ktorý často na prvý pohľad pôsobí absolútne realisticky a autenticky.
Dieťa ešte nemá mentálnu kapacitu na to, aby posúdilo, čo je správne a čo nie. Správa sa prirodzene sebecky. Je našou úlohou ho naučiť, že lúsknutím prsta sa nestane to, čo si želá – že sú isté pravidlá a hranice, že žije v spoločnosti ľudí, ktorí majú tiež svoje potreby a názory. Namiesto toho, aby sme im splnili každé želanie, dovoľme deťom prejsť aj náročnými situáciami, z ktorých sa môžu niečo naučiť.
Rozvod rodičov predstavuje veľký zásah do života dieťaťa. Čím je dieťa mladšie, tým je pre neho situácia neprehľadnejšia a tým náchylnejšie býva k manipulácii rodičom, ktorý je mu v tej chvíli citovo i fyzicky bližšie. V krajnom prípade sa u dieťaťa môže rozvinúť až syndróm odcudzeného rodiča.
Jednou z najnepríjemnejších skúseností rodiča je pozerať sa, ako jeho dieťa trpí. Ešte ťažšie je to vtedy, keď to spôsobujú iné deti – tie, ktoré by mali byť kamarátmi, parťákmi v hre, rovesníkmi. Ak sa však dieťa opakovane stretáva s odmietaním, posmeškami alebo dokonca fyzickým ubližovaním a nedokáže sa voči tomu postaviť, rodič je často bezradný. Ako naučiť dieťa, aby sa postavilo samo za seba, bez toho, aby sa zmenilo na niekoho, kým nie je?
Na prvý pohľad sa zdá, že dnešné deti majú všetko: moderné technológie, neobmedzený prístup k informáciám a možnosti, o ktorých sme my mohli len snívať. No pod povrchom sa skrýva temná stránka: rastúci perfekcionizmus, ktorý ich dostáva pod tlak.
Úzkosť môže veľmi rýchlo dostať vaše emócie zo stabilných až úplne po tie, ktoré sú mimo našej kontroly. To môže znamenať čokoľvek, od pocitu neprimeraných obáv až po záchvaty paniky. Preto je dôležité poznať techniky ich zvládania a uzemnenia.
Komunikácia s deťmi nie je len o tom, čo im hovoríme, ale aj o tom, ako to hovoríme. Keď sa rozprávame s deťmi, či už ako rodičia alebo učitelia, je dôležité venovať pozornosť týmto trom veciam.
Sebavedomie je modlou dnešnej doby. Buďte sebavedomí! Sebavedomí ľudia majú úspech zaručený. Verte si! Posilnite svoje sebavedomie! To sú heslá, ktoré nás dnes obklopujú a vyskakujú na nás zo stránok časopisov aj reklamných spotov. Ale čo, keď jednoducho nevieme byť sebavedomí?
V súčasnosti sa ako rodičia pasujeme s rôznymi výzvami. Keď je reč o návykových látkach. Ríbezlák alebo slim cigareta “ako za našich čias” sú len taký slabý odvar. Dnes máme iné požehnané spektrum “výživných” vecí, „vhodných“ na prvé experimentovanie.