Pravek v triede

Viete, prečo boli v šiestackych triedach palice, kožušiny, kamene či bobuľovité ovocie? Tento materiál použili žiaci na hodinách HVAJ na prípravu pravekých prístreškov, pokrmov, zútulnenie obydlia. Snažili sa vizuálne i slovne priblížiť život našich dávnych predkov. Posúďte sami, či to nejako tak mohlo v minulosti naozaj vyzerať. Žiaci si na svojich výtvoroch dali skutočne záležať.

Jana Merchant

Beseda so spisovateľom LADISLAVOM HRUBÝM

Najprv začnem s tým, že bolo veľmi zaujímavé počúvať životné príbehy a skúsenosti skutočného spisovateľa. Najviac sa mi páčilo, že sme sa dozvedeli veľa informácií o spisovateľovi. Napríklad, že knihy, ktoré napísal pre deti, sú o skutočných zážitkoch s jeho priateľmi alebo prečo sa chcel stať spisovateľom. Páčilo sa mi, že sme za dobré odpovede a aj zaujímavé otázky dostali autorove knihy alebo iné knihy z vydavateľstva Matice slovenskej. Knihy sme si mohli aj kúpiť, autor pridal aj venovanie a podpis.

Máte radi dobrodružné a fantasy knihy? Máte sa na čo tešiť.

Ema Petrášová, 5. B

Naši absolventi 2019-2020 – štatistický prehľad

Počet odovzdaných odpovedí: 46/55

Cestovanie – 1 absolvent (2,2%)

Neuviedli – 3 absolventi (6,4%)

Čítať celý článok

Zmeny, zmeny, zmeny. Kedy sa to zmení?

Mesiac október v našej škole by sa dal charakterizovať jedným slovom – zmena, o čom svedčia aj nasledovné príklady zo života našej školy.

Na gymnáziu sme museli zo dňa na deň z rozhodnutia ministra prejsť z prezenčnej výučby do online vzdelávania. Boli sme pripravení, že to príde, ale netušili sme, že sa to urobí takto centrálne a naviac vyhlásením ministra v nedeľu na obed. Ale asi to bolo nevyhnutné.

Výsledky testovania na COVID-19 dostanú testovaní zväčša podvečer. Ak sú výsledky pozitívne a testovaní ľudia boli v úzkom kontakte s ďalšími ľuďmi v našej škole, je potrebné urobiť zmenu, ktorá je platná na nasledujúci deň. Takto sme museli uzavrieť najprv dve triedy v materskej škole hneď ráno nasledujúceho dňa a potom ďalšie triedy v priebehu dňa. Po ďalších pozitívnych výsledkoch testov na COVID-19 sme museli z rozhodnutia RÚVZ predĺžiť uzatvorenie škôlky o ďalší týždeň. Boli sme na to pripravení, ale bola to komplikácia tak pre nás učiteľov, ale aj pre deti, ich rodičov a rodiny. Bolo to však nevyhnutné.

Podobný postup bol aj v prípade 2. stupňa základnej školy, najprv jeden nahlásený pozitívny test na koronavírus, uzatvorenie jednej triedy hneď ráno, ďalšie dohľadanie úzkych kontaktov, rýchla triednická hodina so žiakmi ostatných tried, ich poučenie o tom, ako bude prebiehať online vzdelávanie, následné uzatvorenie celého stupňa, nariadená karanténa 16 pedagógom spolu so žiakmi a prechod do online vzdelávania. Boli sme na to pripravení, ale je to komplikácia pre všetkých. Bolo to však nevyhnutné.

Nasleduje preorganizovanie vzdelávania na 1. stupni základnej školy, aby sme znížili kontakty medzi skupinami žiakov a tiež znížili počet vyučujúcich v jednotlivých ročníkoch. Presúvame 4. ročník do hlavnej budovy. Teraz sa viacero budov ukazuje ako výhoda, pretože počas epidémie alebo počas chrípkového obdobia sú žiaci v jednotlivých budovách oddelení od ostatných. Preorganizovanie tried stálo 16 hodín práce jedného človeka, ktorý pracoval na zmene úväzkov a rozvrhov, všetko vo voľnom čase a počas víkendu. Boli sme na to pripravení, že to budeme musieť urobiť, ale je to komplikácia pre všetkých. Je to však nevyhnutné.

Koľko zmien ste museli absolvovať a absorbovať vy, žiaci a rodičia, a ako ste to zvládali? Ako to zvládate?

Zmeny, zmeny, zmeny, samé zmeny. Kedy sa to zmení?

Zmeny tú budú stále, ale nikto nečakal, že budú prebiehať tak rýchlo ako počas októbra. Celé to vytvára stres, vyvoláva obavy, niekedy aj hnev a človek má niekedy chuť povedať – tak už dosť.

Práve v týchto chvíľach je nevyhnutné určiť si priority. Určiť to, čo je nevyhnutné a urobiť to. Mať plán, pripraviť sa a pripravovať sa na najhoršie, ale pracovať a modliť sa za to najlepšie.

Môžeme byť nahnevaní na celý svet. Môžeme sa hnevať, ale hnevom korona krízu nevyriešime a nevyriešime ani všetky obmedzenia s tým spojené. Teraz sú dôležité predovšetkým vlastnosti ako: flexibilita, adaptabilita, vytrvalosť, odolnosť, pripravenosť, zachovanie zdravého rozumu a pestovanie nádeje, ale aj bdelosť a pozornosť – aby nám to neprerástlo cez hlavu, alebo aby sa neprekročili dôležité hranice, aby sme sa jedného dňa nezobudili v pernamentnom výnimočnom stave. Chcel by som sa poďakovať všetkým mojím spolupracovníkom, že oplývajú týmito vlastnosťami a sú povzbudením aj pre mňa. Chcel by som vyzdvihnúť najmä kolegyne zástupkyne pre pedagogický úsek: Helenku Záborskú, Zuzku Račekovú, Zuzku Ruttkayovú a Danku Bednárovú, ktoré na všetky tieto turbulentné zmeny musia reagovať a zavádzajú všetky nevyhnutné opatrenia tak, aby sme eliminovali v čo najväčšej miere potenciálnu nákazu a zároveň zachovali v čo najvyššej kvalite vzdelávanie na všetkých stupňoch. Práve s takýmito ľuďmi sa zmeny lepšie znášajú. Verím, že rovnakých blížnych máte okolo seba.

Držte sa všetci v zdraví.
Jozef Sopoliga, riaditeľ

ONLINE BEZPEČNOSŤ – veľká téma v súčasnej dobe zvýšeného pobytu v rôznych sieťach

Skúste si pred čítaním tohto článku odpovedať na otázky:

  • Viem koľko času strávi moje dieťa online?
  • Mám stopercentný prehľad o tom, aké stránky moje dieťa navštevuje na nete?
  • Viem s určitosťou povedať, aké zážitky a informácie sa k nemu na sieti už dostali?
  • Ktoré z nich boli nepríjemné? Ako si s nimi poradilo?
Kyberšikana, online-predátori, grooming – čoraz častejšie skloňované slová. Vieme, čo znamenajú? Sme si istí, že naše dieťa je pred niečím podobným stopercentne bezpečné?
Možno by boli mnohí z vás prekvapení informáciou, že podľa oficiálnych prieskumov veľké množstvo žiakov navštívilo pornostránky prvýkrát už v 3. ročníku ZŠ. Detská zvedavosť je obrovská a internet ponúka nekonečné možnosti. A spolu s nimi aj ohrozenia.
Skúste si so svojím dieťaťom malý kvíz:
  • Aká bola najnepríjemnejšia skúsenosť, akú si doteraz mal pri pohybe „v sieti“?
  • Stretol si sa už s niečím, čo ťa šokovalo, zaskočilo?
  • Stretol si sa s niečím, s čím si si nevedel rady?
  • Cítil si sa niekedy ohrozený a bezbranný?
  • Čo si urobil? Čo myslíš, že by si mohol urobiť?

Napriek dobrým vzťahom medzi rodičom a dieťaťom, niekedy môže byť pre dieťa ťažké povedať konkrétny zážitok svojmu najbližšiemu (hanbí sa, je neisté). Je preto dôležité, aby deti poznali možnosti, kam sa bezpečne a anonymne obrátiť o pomoc.

Odporúčame vám preto portály, kde nájdete množstvo užitočných informácií aj pre vás, rodičov.

Posuňte vašim deťom informáciu o týchto stránkach:

Portály fungujú na princípe anonymného non-stop poradenstva, kde je možné sa skontaktovať telefonicky/mailom/chatom.

Overte si, že vaše dieťa pozná zásady bezpečnosti pohybu v online priestore; a že zároveň ROZUMIE ICH VÝZNAMU:

  • po použití nejakého účtu sa pri odchode VŽDY odhlás,
  • zváž, čo je vhodné zavesiť si na svoj profil (pomoc dieťaťu s vytvorením bezpečného profilu),
  • nezverejňuj o sebe osobné, citlivé informácie, neposielaj fotky, ktoré sú súkromného charakteru,
  • nezverejňuj na internete niečo, za čo by si sa raz mohol hanbiť,
  • ak ťa niekto žiada o priateľstvo, over si, kto to v realite je; nepotvrdzuj priateľstvá neznámym ľuďom,
  • nikto, naozaj NIKTO nemá právo od teba žiadať veci, ktoré sú ti nepríjemné,
  • nauč sa, ako zablokovať sms, odkazy, maily, správy od osoby, ktorá ti ubližuje/ žiada od teba nepríjemné veci,
  • ak sa ti niekto vyhráža, chce od teba nepríjemné veci, predtým, než si ho zablokuješ, si všetky správy ULOŽ, nevymaž ich. Môžu poslúžiť ako dôležitý dôkaz.

Spoločne si dohodnite a dodržiavajte PRAVIDLÁ POUŽÍVANIA INTERNETU.

Rodič má v záujme bezpečnosti dieťaťa PRÁVO kontrolovať mu účty, mobil a navštívené stránky: „Záleží mi na tebe, preto chcem vedieť, čo robíš, či si v bezpečí.” Ak máte pochybnosti, ako a koľko kontrolovať vaše dieťa v online priestore, platí rovnaké pravidlo ako vo fyzickom svete. Najlepšou metódou je spoločný rozhovor, záujem, spoločná dohoda, nie donucovanie, tajné kontroly a tresty.

Ak dieťaťu budete aktivity na internete iba zakazovať z pozície autority, naznačujete
mu tým, že ho považujete za hlúpe, lebo samo by to nedokázalo pochopiť a rozhodnúť sa správne.

Ak budete poza jeho chrbát kontrolovať, ako sa správa na internete, demonštrujete tým svoju nedôveru a už dopredu predpokladáte, že aj tak urobí niečo zlé.

Výsledkom je, že vaše dieťa bude proti vám bojovať a bude skúšať, ako ochutnať to „zakázané ovocie“.

A nezabúdajte ani, že pravidlá budú účinné iba vtedy, ak sa nimi budete riadiť aj vy!

Ak sa dohodnete s dieťaťom na čase, ktorý môže tráviť na počítači alebo internete, malo by nejaké časové obmedzenie platiť aj pre vás.

Všetkým rodičom vrele odporúčame pozrieť si dokumentárne filmy:

„V sieti“

„Sociálna dilema“

Od 5. ročníka ZŠ vyššie je možné pozrieť si film aj spolu s vaším dieťaťom (záleží na individuálnej vyspelosti, každý rodič pozná svoje dieťa najlepšie), a následne umožniť dieťaťu otvorene klásť otázky, vyjadrovať dojmy a obavy a otvorene sa s ním porozprávať o tom ako naňho film zapôsobil a čo si z neho zoberie.

Pre deti je často prijateľnejšie vidieť film v spoločnosti rovesníkov a môcť sa o ňom porozprávať v ich prítomnosti s iným dospelým, než je rodič (pedagóg, psychológ).

V rámci všetkých krajín Európskej únie je snaha predchádzať rizikám, ktoré súvisia
s novými technológiami a informovať deti ešte predtým, ako sa s nimi stretnú.
Pri otázke na vhodný vek – v rámci prevencie je zlatým pravidlom predpokladať radšej „skôr“ než neskôr.

Venujte čas tomu, koľko a kde trávi vaše dieťa čas na internete.

Vyzbrojte ho informáciami, nenechajte ho nepripravené.
V prípade pochybností kontaktujte nás.

Sme v tom spolu s vami.
Školské psychologičky ESŠ

Alexandra Auxtová
alexandra.auxtova@essmt.sk
0948 617 138

Natália Vrždiaková
natalia.vrzdiakova@essmt.sk
0948 107 827

 

Ako prežiť v zdraví dištančné vzdelávanie

Ak počas súčasného obdobia prežívame rôzne emócie, ako sú hnev, frustrácia, bezradnosť, hanba, vina za svoje prejavy – tieto prejavy sú normálne.

Hovorme o situácii rovnako aj s deťmi (aj tí najmenší vnímajú naše obavy), vypočujme ich pocity, myšlienky. Každý z nás ju prežíva jedinečne a inak ako ostatní.

Udržujte pravidelný kontakt s rodinou a priateľmi.

Je dôležité nájsť si čas na spoločné aktivity s rodinou, napríklad rôzne spoločenské hry, spoločné prechádzky v prírode, čítať alebo rozprávať si príbehy, pozerať filmy.

Dôležitý je tiež pohyb, spánok, strava.

Spomeňte si čo, vám pomohlo v minulosti v záťažových situáciách a snažte sa to aplikovať.

Nie všetky informácie, čo sa k nám cez sociálne siete dostanú, sú pravdivé. Vyberajme si len overené zdroje.

Skúste si pripomenúť každý deň pár vecí, za ktoré môžete byť vďační, ktoré vám priniesli úsmev alebo vás potešili. Môžete si ich zapísať, aby ste sa vedeli v ťažkých chvíľach k nim vrátiť.

Ak našu myseľ zachvátia úzkostné myšlienky, môžete ich uvoľniť meditáciou, modlitbou alebo relaxáciou. Všetky tieto aktivity fungujú ako tréning, majte so sebou trpezlivosť a venujte im pár dní, aby boli plne nápomocné.

Nezabúdajte aj na duševné zdravie, oddychujte.

Ako na úzkosť? Keď je váš strach priveľký, alebo začínate pociťovať panický záchvat, vyskúšajte toto:

  • dobre zhlboka dýchať,
  • ozvať sa nejakému blízkemu človeku a požiadať ho o podporu,
  • priviesť sa na iné myšlienky – venovať pozornosť niečomu konkrétnemu (rozhovory, voľnočasové aktivity),
  • zacvičiť si, pohyb rozptyľuje úzkosť,
  • nešíriť paniku cez sociálne siete či inak na druhých, ale skôr sa povzbudzovať navzájom,
  • ak je to silné a opakované, vyhľadať odbornú pomoc.

Môžete tiež vyskúšať tieto cvičenia:

Hlboké a pomalé dýchanie

Priložte si jednu ruku na hrudník a druhú na brucho. Dávate ich tam preto, aby ste mohli lepšie korigovať svoj dych. Nadychujte sa iba do brucha a počas toho počítajte do troch. Na konci nádychu si dajte malú pauzu a vydychujte na päť dôb. Neskôr môžete sekundy pridávať, ale vždy sa musíte nadychovať kratší čas než vydychovať. Ak to nepomôže, skúste dýchať pokojne do sáčku.

V priebehu dňa sa na chvíľu zastavte, trikrát sa pomaly nadýchnite a vydýchnite a skúste si uvedomiť, čo práve v tej chvíli prežívate a kde ste. V duchu pomenujme tri veci, ktoré práve okolo seba vidíte. Je to spôsob, ako sa ukotviť v prítomnosti a ako predchádzať neuvedomovanému stresu.

Tipy pre žiakov počas dištančného vzdelávania:

  • Kontaktuj svojich učiteľov aj rodičov, keď potrebuješ pomoc, sú tu pre teba a poďakuj im za to.
  • Nezabúdaj, že aj napriek tomu, že sa učíš doma a mimo svojej triedy, stále je dôležité pamätať na to, že aj v tejto online triede platia nejaké pravidlá ako v offline triede.
  • Je úplne super, ak si vo svojom voľnom čase urobíš krátke prestávky od obrazovky a online sveta. Skús sa venovať niečomu, čo ťa baví – čítať knihy, zacvičiť si, ísť na čerstvý vzduch, ísť na prechádzku so psom, zahrať si nejakú spoločenskú aktivitu. Dopraj si medzi online vyučovaním a online voľným časom nejakú aktivitu v offline priestore.
  • Veľmi ti pomôže, keď si doma vytvoríš prostredie, ktoré je určené na vzdelávanie, online vyučovanie, či riešenie domácich úloh. Rovnako užitočné môže byť aj vytvorenie študijného plánovača, kde si zapíšeš všetky svoje úlohy, pochváľ sa so svojimi úspechmi a pokojne si daj aj odmenu za ich splnenie 😊
  • Je dôležité, aby boli správy, úlohy, obrázky a materiály, ktoré sú súčasťou online vzdelávania odosielané prostredníctvom schválených (odporúčaných) školských kanálov, pomôže to udržať osobné informácie v bezpečí.
  • Snaž sa pamätať na to, že sa nachádzaš v učebnom prostredí a nie v sociálnom prostredí. Na uvoľnenejšiu, neformálnu komunikáciu so svojimi spolužiakmi, môžeš použiť inú platformu a iný čas, pretože aj to je veľmi dôležité, aby ste sa spolu rozprávali, nielen o škole.
  • Aj do online školy choď upravený a štýlovo, to že sa učíš doma neznamená, že si nemôžeš dať svoje obľúbené oblečenie alebo účes. Zachováš si tým aj návyky, ktoré vykonávaš každé ráno, keď sa chystáš do školy.
  • Prístupy do online vyučovania alebo k učebným materiálom si môžu vyžadovať registráciu. Postaraj sa o ne, nech ich máš v čo najväčšom bezpečí – nastav si silné heslá, nezdieľaj ich s ostatnými, nezverejňuj ich.
  • Rovnako dôležité je, aby boli tvoje školské komunikačné kanály oddelené od osobných kontaktov s priateľmi a rodinou.

 

Ak Vaše deti pociťujú nadmernú úzkosť, frustráciu, negatívne pocity, ktoré nevedia spracovať, môžete kontaktovať naše školské psychologičky každý deň mailom alebo pomocou služby Hangouts.

Mgr. Alexandra Auxtová: alexandra.auxtova@essmt.sk
Mgr. Natália Vrždiaková: natalia.vrzdiakova@essmt.sk

 

Takisto sa môžete obrátiť na tieto kontakty:

Ak máš menej ako 18 rokov, zavolaj na Linku Detskej Istoty 11 111 non-stop alebo kontaktuj spoločnosť priateľov detí Li(e)nka 0907401749, odkazy@linkadeti.sk

Skype (linkadeti) v pracovné dni v čase 14:00 – 20:00

Ak si dospelý akéhokoľvek veku, zavolaj na Linku Nezábudka 0800 800 566 non-stop

Ak uprednostňuješ online komunikáciu cez chat a e-mail, napíš na IPčko.sk 7:00 – 24:00

 

 Odkazy:

https://trencin.sk/aktuality/ako-prezit-sucasne-obdobie-v-psychickom-i-fyzickom-zdravi/

https://ipcko.sk/ako-zvladnut-distancne-vzdelavanie/

https://www.psychesro.sk/ako-sa-vysporiadat-so-stresom/#myslienky_mraky

https://www.forbes.sk/ako-bojujem-s-uzkostami-z-koronavirusu-pomaha-mi-tychto-10-tipov-od-psychologov/

https://zdravierodiny.zenskyweb.sk/clanok/46104-stres-z-koronavirusu-psycholog-radi-ako-ho-prekonat

 

Mgr. Natália Vrždiaková
školský psychológ

 

Ako čelíme šikane, akú prevenciu robíme v tejto oblasti a aké sú postupy v prípade podozrenia na šikanu?

V našej škole venujeme intenzívnu pozornosť prevencii šikany, k čomu máme pravidelne školených učiteľov, napr. počas pravidelných mesačných porád v minulých rokoch, ale máme k tomu aj dve psychologičky, ktoré pracujú so žiakmi jednotlivo, ale aj v skupinách celých tried. Zároveň na škole máme aj školské farárky, ktoré pracujú aj v tejto oblasti, napr. jedna z nich vedie rovesnícky program zameraný na budovanie dobrých vzťahov medzi žiakmi, dobrej komunikácie a vzájomnej podpory žiakov.

V prípade, že dôjde k šikane, máme vypracovanú smernicu postupu, časť informácií z nej vyberáme. Ostatné informácie sú dostupné na webe školy.

V prvom rade je potrebné si zadefinovať, čo chápeme pod slovom šikana, lebo aj v tejto oblasti existujú rôzne interpretácie a dostali sme sa v niektorých momentoch do stavu, keď takmer každé nevhodné správanie medzi spolužiakmi je označené ako šikana, v mnohých smeroch je toto slovo aj zneužívané.

DEFINÍCIA ŠIKANY:

  1. Jasný úmysel ublížiť druhému; fyzicky alebo psychicky
  2. Útočník môže byť jeden alebo skupina detí
  3. Incidenty sú opakované – jednorazová akcia sa za šikanu nepovažuje
  4. Charakteristický je nepomer síl medzi útočníkom a obeťou

 

ŠTÁDIÁ ŠIKANY:

  1. OSTRAKIZMUS – mierna, prevažne psychická forma násilia. Žiak sa necíti dobre, je neobľúbený, nie je uznávaný. Ostatní ho viac či menej odmietajú, nebavia sa s ním, ohovárajú ho, robia si na jeho účet drobné „zábavičky“.
  2. FYZICKÁ AGRESIA – pritvrdzuje sa „zábava“ na úkor nudného spolužiaka (napr. počas prestávok či na školských výletoch); niekoľko výrazných jedincov používa násilie na úkor šikanovaného
  3. VYTVORENIE JADRA – ak sa nepostaví agresii pevný múr, vytvorí sa skupinka agresorov – jadro. Títo začínajú spolupracovať a systematicky šikanovať obeť. Tu sa rozhoduje, či sa počiatočné štádium prehupne do pokročilého. Ostatní žiaci v triede, aj keď o šikane vedia, často dodržiavajú zásadu „nebonzovať“.
  4. VÄČŠINA PRIJÍMA NORMY SKUPINY – v prípade, že v triede nie je silná pozitívna protiskupina, činnosť jadra pokračuje a normy agresorov sú prijímané. Stanú sa nepísaným zákonom. Aj mierni žiaci sa začnú správať kruto.
  5. TOTALITA čiže DOKONALÁ ŠIKANA – normy agresorov sú rešpektované všetkými; vzniká v kolektíve tzv. koncept „otrokári a otroci“

V našej škole sa stretávame prevažne s prvým štádiom.

Riešili sme v minulosti dva prípady (zhruba korešpondujúce so št.2), ktoré viedli k vylúčeniu daných žiačok zo školy (prvý prípad fyzická agresia, druhý prípad systematická kyberšikana).

Zaznamenali sme tiež náznaky 3. štádia (skupinka žiakov, ktorí systematickejšie ubližovali 1-2 iným žiakom), avšak situácia bola riešená a zvyšok triedy nebol ľahostajný. Naopak, boli voči „agresorom“ vyhranení a ich správanie vnímali negatívne a aktívne spolupracovali na pomoci optimalizácie vzťahov.

Celoročnou prácou s daným kolektívom sa situácia stabilizovala a trieda sa dostala do bežného poriadku.

Konflikty medzi deťmi alebo ťažko zvládnuteľné správanie dieťaťa vyplývajúce z jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a následné epizódy agresívneho správania ako šikanu neposudzujeme. Tu ide o správanie vyplývajúce z danej diagnózy a s dieťaťom vždy pracuje odborný tím a pedagogický asistent.

V každom prípade konfliktnej situácie sa usilujeme o individuálne posúdenie daného stavu, nikdy nepaušalizujeme.

Práca so šikanou je v škole realizovaná v dvoch rovinách:

1. PREVENCIA

Systematické preventívne aktivity s celými kolektívmi: ranné stíšenia, diskusie s farárom, triednické hodiny – diskusie o vzťahoch, hodnotách, spolupráci; nastavovanie triednych pravidiel a práca na ich dodržiavaní – v spolupráci s deťmi samotnými, sociálno-psychologické výcviky 2x ročne, dotazníkové metódy na zisťovanie klímy v triede, sociogramy, schránka dôvery, dostupnosť psychológa.

Deľbu a rozmiestnenie tried v jednotlivých ročníkoch robíme tiež s prihliadnutím na aktuálnu situáciu a vzťahy v triede, zloženie triedy, nutnosť posilnených dozorov, prítomnosť pedagogického asistenta a pod.

2. KRÍZOVÉ ZÁSAHY

Cielená práca školských psychologičiek – práca s celou triedou, skupinkou detí, krízové intervencie, komunikačné hry, role-play, nácvik správania, diskusie, priama práca s obeťou a agresorom.

Postup pri podozrení na šikanu:

  • Upozorniť triedneho učiteľa
  • Kontaktovať školského psychológa (0948 617 138, alexandra.auxtova@essmt.sk, natalia.vrzdiakova@essmt.sk)
  • Vyhľadať pomoc poradenského zariadenia (CPPPaP, SCŠPP)
  • Anonymný podnet umiestniť do schránky dôvery (dvere Zborového domu)
  • Kontaktovať linku dôvery: 0800 500 500, 0800 117 878

Čím sa riadime v škole:

HLAVNÉ ZÁSADY:

  • Situáciu nebagatelizovať
  • Zachovať pokoj
  • Chrániť zdroj informácií, neprezradiť ho
  • Prezradiť čo najmenej o tom, čo už o situácii vieme
  • Všetky výpovede starostlivo zaznamenať

POSTUP PRI VYŠETROVANÍ:
Riaditeľ školy alebo ním poverená osoba zostavuje tím zamestnancov školy, ktorý navrhuje a zabezpečuje odborný postup pri riešení šikanovania:

Tím zamestnancov:

  • triedni učitelia obete a agresora
  • školský psychológ/výchovný poradca
  • zástupkyňa pre daný stupeň

Pri vyšetrovaní hľadáme odpovede na otázky:

  • Kto je obeť, koľko ich je?
  • Kto je agresor, koľkí sú?
  • Kedy, kde a ako ubližovali agresori obetiam?
  • K akým závažným prejavom došlo?
  • Ako dlho šikanovanie trvá?

Jednotlivé kroky pri prešetrení podozrenia na šikanu:

  • Vypočutie obete (individuálne, ideálne tak, aby agresor nevedel o tom, že sa situácia rieši); ubezpečiť obeť, že nepodnikneme žiadne kroky bez jej súhlasu
  • Identifikovanie svedkov, vypočutie svedkov, zozbieranie a zálohovanie dôkazových materiálov, (rozhovory svedkov robíme vždy individuálne)
  • Nikdy nekonfrontujeme obeť a agresora
  • Vypočutie agresora/ agresorov (ak ich je viac, tak individuálne)
  • Spísanie zápisu z vypočutia, tento sa priloží k riešeným prípadom, a druhá kópia ku katalógovým listom žiakov
  • Zaistenie ochrany obete (zvýšiť dozor, oslobodenie od dochádzky na niekoľko kritických dní…)
  • Výchov. poradca (príp. zástupca pre daný stupeň) spolu s psychológom pozýva rodičov obete (ZZ), rodičov agresora. OSOBITNE. Spísanie zápisnice.
  • Celý prípad vyšetrovania sa realizuje pri zachovaní dôvernosti až do vyriešenia
  • Nasleduje práca s celým kolektívom na podporu žiaducich foriem správania a posilnenie zdravých vzťahov
  • Vo vážnych prípadoch upovedomiť políciu, detského pediatra; kontaktovať CPPPaP
  • Po písomnom uzavretí celého prípadu, zvážení návrhov na opatrenia, vyjadrení obete, svedkov, agresorov, ZZ; riaditeľ rozhodne o ďalšom postupe v súlade s vnútorným poriadkom školy

Informovanie o výsledku všetky zúčastnené strany (ak je potrebné aj celú triedu) :

  • Oznámime spolužiakom, či a ako budú vinníci potrestaní
  • Vo vážnejších prípadoch to urobí riaditeľ školy
  • V prípade obáv o bezpečnosť obete od tohto kroku upúšťame

Ako rozhodujeme o udelení prospechového štipendia?

Škola v spolupráci s Nadáciou kresťanského vzdelávania sa snaží podporovať aj študentov s vynikajúcimi výsledkami. Preto sa každoročne snažíme udeliť žiakom s vynikajúcimi výsledkami prospechové štipendium. Jeho udelenie je podmienené schválením koncoročnej pedagogickej rady, na ktorú prinášajú svoje návrhy triedni učitelia. Pri udelení štipendia sa riadime posudzovaním podľa kritérií, ktoré sú uvedené v § 4 klasifikačného poriadku základnej školy nasledovne:

  • Kritéria na určenie najlepšieho žiaka triedy, ročníka a školy
    1. Najlepší žiak triedy, ročníka, respektíve školy sa vyhlasuje na konci školského roka a schvaľuje ho pedagogická rada.
    2. Najlepšieho žiaka triedy navrhuje triedny učiteľ, pričom sa hodnotí najmä: 1. prospech, 2. účasť na súťažiach, 3. správanie, 4. dochádzka. Triedny učiteľ navrhne toho žiaka, ktorý dosiahne najvyšší počet bodov podľa nasledujúcich kritérií:
  • Najlepším žiakom nemôže byť žiak, ktorý:
    1. má v danom klasifikačnom období zníženú známku zo správania,
    2. má v danom klasifikačnom období výsledné hodnotenie horšie ako prospel veľmi dobre,
    3. má v danom klasifikačnom období neospravedlnené hodiny,
    4. bolo mu v danom klasifikačnom období udelené výchovné opatrenie na posilnenie disciplíny.
  • Najlepším žiakom triedy sa stáva žiak, ktorý dosiahne najvyšší počet bodov. V prípade rovnakého počtu bodov o najlepšom žiakovi sa rozhoduje na pedagogickej rade.
  • Najlepším žiakom ročníka sa stáva žiak, ktorý dosiahne najvyšší počet bodov. Rozhoduje sa medzi najlepšími žiakmi tried. V triede, z ktorej je najlepší žiak ročníka, sa najlepším žiakom triedy stáva žiak, ktorý dosiahol druhý najvyšší počet bodov v danej triede.
  • Najlepším žiakom školy sa stáva žiak, ktorý dosiahne najvyšší počet bodov v škole. V prípade rovnosti bodov rozhoduje pedagogická rada. V ročníku, z ktorého je najlepší žiak školy sa najlepším žiakom ročníka stáva žiak, ktorý dosiahol druhý najvyšší počet bodov.

Obdobné kritéria sú uvedené v § 5 klasifikačného poriadku pre gymnázium.

Udeľovanie zníženého školného

K začiatku septembra 2020 evidujeme 17 žiadostí, ktoré boli zaslané Nadácii kresťanského vzdelávania, ktorá dlhodobo podporuje tento program. Každý má možnosť požiadať o znížené školné, každou žiadosťou a jej zdôvodnením sa v Nadácii poctivo zaoberajú.

Prečo sa zamerať na rozvoj myslenia 1. časť

Žiaci v slovenských školách sú často len pasívnymi objektmi vzdelávacieho procesu, najmä v prípade transmisívneho spôsobu vyučovania. V školách sa často dostávame do začarovaného kruhu: „Ja (žiak) som tu na to, aby ste ma naučili, povedzte mi, čo mám vedieť, čo sa mám naučiť, to vo väčšej či menšej miere urobím a neskôr vám to zopakujem. Prosím nezabudnite mi pripraviť k tomu poznámky, aby som sa to mohol poprípade od slova do slova naučiť.“ Táto hra na školu je veľmi bezpečná pre všetky zúčastnené strany, pre učiteľa, ktorý to zakrýva pojmom systematický prístup k obsahu, pre žiaka, ktorý potrebuje vedieť presne, čo sa naučiť, čo má vedieť a rodiča, ktorý potrebuje preveriť, či obe strany robia, čo majú.

Dobrodružstvo pochybovania, iného pohľadu, podstúpenie rizika, schopnosť ísť s kožou na trh a zviditeľňovať svoje myslenie a riskovať prípadný omyl, je vo veľkej miere eliminované a myslenie je iba pomocná disciplína vzdelávania. Dobre to vystihuje citát z Didaktiky fyziky (Ferko, 1988, s. 67):

„Pri klasifikácii a hodnotení žiackych vedomostí zisťujeme, že prevažná časť žiakov veľmi dobre odlišuje a zapamätá si z prebraného učiva to podstatné. Ak žiakovi pri odpovedi zlyhá pamäť, pomáha si myslením a ak nezaberie myslenie, vynorí sa pripomienka podporená predstavivosťou a myslením. … Z metód vyučovania sa snažíme uplatniť aktivizačné metódy, a to stupňovite od riešenia jednoduchých problémov k zložitejším problémom … žiaci si nielen osvojujú text učebnej látky, ale tvorivo ho prepracúvajú tak, aby ho mohli správne reprodukovať.“ Žiaľ, deje sa to niekedy aj v našej škole.

Vízia:

Našou pedagogickou odpoveďou na túto situáciu je budovanie a rozvoj kultúry podporujúcej myslenie tak, aby sa škola stala „miestom, kde skupinové ako aj individuálne myslenie je vnímané ako hodnota, je viditeľné a aktívne podporované ako súčasť bežnej, každodennej skúsenosti všetkých členov spoločenstva,“ ako to definoval R. Ritchhart vo svojej knihe Ritchhart, R. (2015): Creating Cultures of Thinking: The 8 Forces We Must Master to Truly Transform Our Schools. San Francisco: Jossey‐Bass, 2015.

V súčasnej dobe je veľmi populárnym pojmom kritické myslenie, o ktorom hovoríme najmä v súvislosti s tým, ako ľahko podliehame dezinformáciám a konšpiračným teóriám bez toho, aby sme si overovali informácie. Dovolím si však tvrdiť, že v školách potrebujeme vytvárať priestor pre systematický rozvoj myslenia ako takého, teda kreatívneho myslenie (otvorené pre nové cesty a riešenia, zvedavosť), reflektívneho myslenie (rozvoj schopnosti rozmýšľať o svojom myslení), ale rovnako ako aj kritického myslenie (hľadanie podstaty problému, pravdy, snaha o hlboké porozumenie, strategické a skeptické uvažovanie).

Profesor Harvardskej univerzity R. Ritchhart vidí riešenie v tom, že žiakom poskytneme nástroje, štruktúry a vzorce správania, ktoré podporujú a rozvíjajú u žiakov myslenie a zároveň ho zviditeľňujú. Mali by byť jednoduché a aplikovateľné naprieč všetkými predmetmi a vekovými kategóriami žiakov. Na základe svojho výskumu zhrnul a urobil súbor postupov najlepších učiteľov, ktoré rozvíjajú u žiakov myslenie a nazval ich myšlienkovými rutinami. Tieto myšlienkové rutiny chceme a budeme používať na našej škole nielen v práci so žiakmi.

Čo sú myšlienkové rutiny?

  1. Nástroje
    Nástroje, ktoré sa neustále znovu a znovu používajú v triede preto, aby podporili špecifické myšlienkové pochody ako napríklad: vytváranie prepojení, popis toho, čo je, budovanie vysvetlení, zvažovanie iných perspektív a uhlov pohľadu, zachytenie podstaty a vyvodenie záverov, zdôvodňovanie s dokladovaním resp. s dokazovaním.
  2. Štruktúra
    Štruktúra pomocou ktorej žiaci kolektívne rovnako ako aj individuálne iniciujú, objavujú, diskutujú, dokumentujú a manažujú svoje myslenie. Tieto štruktúry sú:

    • explicitné – majú svoje meno, aby sme ich vedeli identifikovať,
    • inštrumentálne – sú cieľovo orientované a vedú k cieľu,
    • sú v jednoduchých krokoch: ľahko sa dajú naučiť a zapamätať,
    • určené tak pre individuálne ako aj skupinové použitie,
    • dajú sa použiť v rámci rôznych kontextov,
    • pomáhajú odhaliť žiacke myslenie a urobiť ho viac viditeľným.
  3. Šablóna alebo vzor správania sa
    Osvojená šablóna správania sa, ktorá pomáha žiakom, aby formovali svoje myšlienky, zdôvodňovali a boli schopní reflexie. Zo šablón vznikajú rutiny, keď sa používajú neustále, znovu a znovu, zakoreňujúce sa tak v učiteľoch, ako aj v žiakoch.

V čom je sila používania myšlienkových rutín? Čo môžu priniesť nám ako učiteľom a žiakom? Aké dopady budú mať na našich žiakov? Inak povedané, prečo má zmysel sa tomu v škole venovať, prečo tomu venovať energiu a prečo sa tomu venovať neustále?

Kúzlo a sila používania myšlienkových rutín podľa R. Ritchharta je v tom, že:

  1. podporujú hlboké učenie sa,
  2. kultivujú zapojenosť a angažovanosť žiakov,
  3. menia postavenie učiteľov a žiakov,
  4. zvyšujú naše formatívne hodnotenie,
  5. zlepšujú učenie sa a výsledky žiakov – dokonca aj keď sú merané štandardizovanými, národnými testami,
  6. rozvíjajú schopnosť myslieť.

Nabudúce by sme sa pozreli detailne na jednotlivé silné stránky používania myšlienkových rutín.

Jozef Sopoliga, riaditeľ

Inovatívne vyučovanie ako a prečo? – 1. časť

Aby učiac sa pravde v láske, rástli v Krista v každom smere. Toto je motto našej školy a v duchu tohto motta pracujeme a vzdelávame našich žiakov. Chceme vychovať plnohodnotných ľudí, ktorí vedia komunikovať so svojím okolím, spolupracovať na tímovej úlohe, uvažovať o probléme a riešiť ho. Naša škola je moderná a pokroková. Učitelia pracujú na inováciách, prinášajú do vyučovania mnoho skvelých myšlienok a postupov. Naše a vaše deti pripravujú tak, aby sa v živote nestratili. Tak, aby vždy premýšľali nad tým, čo a ako robia a aby za svoje rozhodnutia a činy boli aj zodpovední. Chceme, aby ich myslenie bolo viditeľné, aby ich myslenie bolo nastavené na rast a úspech. Teší nás, keď nad zadanými úlohami rozmýšľajú a o ich riešení diskutujú so spolužiakmi. Sme radi, keď si svoje riešenia vedia obhájiť, ale vypočujú si trpezlivo aj riešenie iných spolužiakov. Pracujeme s chybou, lebo vieme, že len chyby, ktoré robíme a odhaľujeme nás posúvajú vpred. To je dôvod prečo… V tomto bloku by sme vám radi ukázali ako. Priblížime vám nielen našu prácu, ale aj naše plány, ciele, motiváciu a nadšenie, s ktorým túto prácu pre vaše deti robíme. Priblížime vám prácu a pokroky vašich detí.

Sme radi, že sa prostredníctvom newslettra môžeme s vami podeliť o naše úspechy a radosti, o úspechy a radosti našich žiakov a vašich detí. Tiež budeme radi, keď sa nám ozvete, spýtate sa, napíšete, čo by vás zaujímalo. A my sa pokúsime dať vám odpovede.

HEJNÉHO METÓDA VYUČOVANIA MATEMATIKY

Jedna z metód, ktorou je naša škola výnimočná, je metóda, ktorou vyučujeme matematiku – Hejného metóda. Matematika sa nemení. Je stále rovnaká. Často počúvame, že je náročná, nedá sa naučiť… Je a nedá sa, ak sa matematiku len učíme, nebaví nás to. Je to nuda a veľa vecí zabúdame. Ak sa pýtame ako a nie prečo, chýbajú nám súvislosti a spojenia, ktoré si na matematike v mozgu vytvárame, sú len dočasné a ak ich neobnovíme, časom sa vytratia. Známy neurológ doktor Martin Jan Stránsky hovorí, že „úplne najhoršie, čo sa môže stať, je, že žiak sedí v triede a učiteľka prednáša.“ Ďalej hovorí, že „ pre mozog je to úplná nuda. Je to neefektívne a nevedie to k zavedeniu žiadnej pamäte. Mozog sa má učiť pomocou diskusie, ústne, písomne a pomocou čítania a najmä vďaka porovnávaniu. Mozog registruje všetky nové informácie, tak, že to porovná s tým, čo už vie. A pokiaľ je tam nejaký rozdiel alebo pokiaľ je to stimulujúce, tak to mozog zaregistruje a založí to na správne miesto. To znamená, že učiť sa má cez stimuláciu, porovnávanie, diskusiu a cez robenie chýb. A zároveň to aj znamená, že učenie holých faktov je absolútne nanič, pretože mozog to nemá s čím porovnať. Aj rodičia si musia uvedomiť, že to, čo bolo dobré pre nás, nemusí byť dobré aj pre naše deti. To je argument, ktorý často počuť: „Ja som sa takto učil, tak chcem, aby sa aj môj syn takto učil, pretože to tak bolo vždy.“ Ale to je nešťastný argument.“ ( https://ciernalabut.sk/3471/neurolog-stransky-dobry-ucitel-nuti-deti-robit-chyby/)

Hejného metóda vyučovania matematiky je postavená na niekoľkých základných pilieroch. Prvý z nich je konštruktivistický prístup k vyučovaniu. Podľa M. Hejného a F. Kuřinu je „vzdelávanie, ktoré je prioritne orientované na transmisiu (prenos) časti hotovej vedy – z učiteľovej mysle, učebníc, encyklopédií…. – do pamäte žiakov, nie je optimálne, pretože nie je orientované na porozumenie, ale na fakty a výsledky. Základnou úlohou učiteľa je motivovať žiakov k aktivite, čo sa v matematike môže stať rôznymi spôsobmi: vhodnými otázkami, problémami, paradoxmi… Ak žiaci formulujú vlastné otázky, názory, námietky, naštartuje sa konštruktívny poznávací proces u žiakov, ktorí si vytvárajú vlastné predstavy a budujú si vlastnú poznatkovú štruktúru. V duševnom svete žiakov sa odohrávajú procesy porozumenia, vznikajú predstavy, kryštalizujú sa pojmy. Tieto konštruktívne prístupy k vyučovaniu matematiky vychádzajú z 10 zásad: 1. aktivita, 2. riešenie úloh, 3. konštrukcia poznatkov, 4. skúsenosti, 5. podnetné prostredie, 6. interakcie, 7. reprezentácia a štruktúrovanie, 8. komunikácia, 9. vzdelávací proces, 10. formálne poznanie. Pri dobre vedenom konštruktívnom prístupe k vyučovaniu je na minimum obmedzené riziko formalizmu. Matematické vzdelanie by malo mať zmysel a malo by byť užitočné. Malo by žiakom priniesť uspokojenie a radosť.“ (Hejný M.- Kuřina F.: Dítě, škola a matematika (Konstruktivistické přístupy k vyučování, Portál Praha 2001).

Druhým pilierom Hejného metódy vyučovania matematiky je rešpektovanie 12 základných princípov, geniálne zložených do uceleného konceptu tak, aby dieťa objavovalo matematiku samo a s radosťou. Vychádza zo 40 rokov experimentov a využíva historické poznatky, ktoré sa v dejinách matematiky objavujú od starovekého Egypta až do dnešných dní. Týchto 12 princípov (1. budovanie schém, 2. práca v prostrediach, 3. prelínanie tém, 4. rozvoj osobnosti, 5. skutočná motivácia, 6. reálne skúsenosti, 7. radosť z matematiky, 8. vlastný poznatok, 9. rola učiteľa, 10. práca s chybou, 11. primerané výzvy, 12. podpora spolupráce) si podrobnejšie vysvetlíme v ďalšom pokračovaní nášho bloku, v ktorom sa budeme Hejného metóde vyučovania matematiky zaoberať podrobnejšie.

Miroslava Konrádová