V apríli sme my, Žirafky, išli na zápis do 1. ročníka. Čakali nás tam pani učiteľky, ktoré nám dávali všelijaké špeciálne úlohy. Viete prečo? Aby zistili či sme pripravení ísť do 1. ročníka. Napríklad nám dali úlohu poskladať z obrázkov príbeh. Alebo sme mali zobrať napr. 10 kociek a potom k nim priradiť správne číslo.
Za odmenu nám dali malé darčeky: nálepky, lentilky …
Už sa tešíme do školy!
Diktovala, Emka Račeková
Čím viac chaosu, hluku, stresu pribúda vo svete, tým viac potrebujeme pokoj. Cítime sa dobre len tam, kde nám vnútorné prostredie dodáva istotu a zázemie. Také prostredie sa snažíme vytvoriť pre deti a ich rodičov u nás v škôlke. Niekedy sú dni a aktivity pokojné a tiché, inokedy rozbúrene a dynamické. Sú také, ako život sám.
Koncom januára a začiatkom februára si naši predškoláci zmerali svoje sily. Papučky vymenili za lyžiarky a šup na svah. Ako to už pri športe býva, našli sa zdatní športovci aj začiatočníci; odvážlivci, ale aj takí, ktorí si prvý deň poplakali. Akonáhle však decká spoznali priateľských inštruktorov, strach bol razom preč a z ustráchaných detí sa stali bojovníci. Inštruktori a predovšetkým, my učiteľky, sme deti motivovali k odvahe a nebojácnosti. V kútiku duše sme ich však veľmi obdivovali. Obdivovali za to, že to nevzdali a vydržali až do konca.
Hoci mal december oproti iným mesiacom menší počet pracovných dní, bol veľmi plodný a emocionálne veľmi náročný. Vianočne nás naladila dvojdňová návšteva Števka Husára a jeho pečenie oblátok so všetkými deťmi a zamestnancami.
Pred začiatkom šk. roka mávame pravidelnú pedagogickú poradu, na ktorej plánujeme akcie a aktivity na celý školský rok. Niektoré sú organizované aj niekoľko týždňov skôr, niektoré sú chronicky známe a niektoré sú spontánne.
Mesiac za mesiacom sa valí….
Dajme si otázku. Keby sme nemali kalendáre, ako vieme, že prišiel advent? Počasím to asi nebude. Už pár rokov môžeme pozorovať, že decembrové počasie pripomína jar, alebo jeseň v plnom prúde. Čokoládovými Mikulášmi to asi tiež nebude.
Mesiac pred Vianocami sa veru v škôlke nezaháľalo. Celý kolektív EMŠ prispel k maľovaniu zimnej výzdoby na oknách. Biele medvede sa na nás usmievajú zo všetkých svetových strán.
Vravím si, len nech nám pohoda doznievajúceho babieho leta vydrží čo najdlhšie. Mala som na mysli všadeprítomnú pohodu. Nič nás nerozhádže, panuje dobrá nálada a dokážeme sa zasmiať na úplných hlúpostiach. Avšak človek mieni, chrípkové obdobie mení…
Babie leto nám prinieslo krásne teplé dni. Málokomu sa chcelo vrátiť do práce, zasadnúť do školských lavíc alebo si opäť zvyknúť na režim. A hoci nás príroda chcela zmiasť, čas je nezastaviteľný. Farebné listy na stromoch a padajúce gaštany nám pripomínajú, že tohtoročné leto je nenávratne preč.
Lucia Samcová je nová pani učiteľka v Evanjelickej materskej škole. Od septembra má spolu s Peťom Petrovičom triedu najmenších detí: „žabky“.
Ahoj, Lucka. Srdečne ťa vítame v Evanjelickej spojenej škole v Martine, špeciálne však v Evanjelickej materskej škole (EMŠ). Vekovo aj služobne si v našej škôlke najmladšia, no aj napriek tomu v tebe vidíme veľký potenciiál. Začnem asi najštadardnejšou otázkou. Čo ťa viedlo k tomu, že si si vybrala štúdium na Strednej pedagogickej škole v Turčianskych Tepliciach a aktuálne aj štúdium predškolskej a elementárnej pedagogiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku?
Už od malička som mala sen niekoho v živote niečo naučiť. Niekomu do života niečo dať a práve to ma viedlo k tomu, ísť študovať na pedagogickú školu.