Gymnázium

Viete si predstaviť, že po 8 hodinách dištančného vzdelávania, by ste sa nerozhodli počítač vypnúť a ísť relaxovať, ale dobrovoľne by ste pokračovali účasťou na online sústredení fyzikálneho zamerania? Aj napriek tomu, že sústredenie by prebiehalo ešte ďalšie 4 hodiny a témy by boli naozaj hutné? Vravíte, že nie? Áno, je to výkon, ktorí neváhali podstúpiť žiaci z fyzikálneho krúžku.

V dňoch 10. – 12. 11. 2020 sa zúčastňovali prednášok na témy ako Synchronizácia plameňov sviečok, Senzor na detekovanie feromagnetických látok, Ultrazvuková pumpa a mnoho iných. Celkovo 17 náročných prednášok, s ktorými sa popasovali. Cieľom bolo získať teoretický základ k tomu, aby mohli riešiť úlohy v rámci súťaže Turnaj mladých fyzikov. Takže nám ostáva už len držať palce pri ich následnom experimentovaní.

Martin Štubňa

Keďže zbierka Giving week prekonala svojím množstvom naše logistické možnosti a navyše viacerí rodičia sa ozvali aj po skončení zbierky, že majú ďalšie veci na darovanie, druhú várku sme viezli do Chminianskych Jakubovian s dobrovoľníkmi z projektu Black and White dňa 25.11.2020. Opäť sme skontaktovali laického kazateľa Borisa Rakaša a zamestnankyne o.z. Cesta von, Omamy, priamo v osade a doručili vyše 50 vriec a krabíc oblečenia, hygienických potrieb a základného vybavenia domácností. Počas návštevy sme tiež pomohli vyčistiť jednu parcelu, na ktorej je plánovaná stavba prístrešku pre prácu Omám priamo v teréne. Miestni posielajú pozdravy a vďaku za vykonanie a doručenie zbierky. My tiež ďakujeme všetkým darcom a dobrovoľníkom a tiež miestnym za vrelé prijatie, chutný obed a modlitby.

To start on a personal, slightly selfish note, Covid-19 has almost destroyed some of the extra-curricular activities I enjoy participating in with students. Since March, three of the Model UN conferences we usually attend have been cancelled. AproMUN in Bratislava did go ahead in September, but in a diminished form. And we have lost MarMUN 2021 to the virus. It’s a similar story with language-related activities ; for example, not being able to gather at school means there has been no ‘Noc jazykov’ this term.

Still, we decided to go ahead with Olympiada. Since much of this competition consists of a written language test, it is easily realisable online. The same is true of the speaking part, especially now that students and teachers have become accustomed to interacting on Google Meet. However, for those same reasons, I did wonder what the level of interest would be, or if there would be interest at all. If I was a student having to cope with a lot of compulsory screen time, I’m not sure I would be enthusiastic about participating in an online competition.

At our school, nearly all the students qualify for the 2C1 level of the English Olympiada. It means that they have more lessons per week in English than the state prescribes to ‘normal’ secondary schools, but that they have not spent an extended period of time in an English-speaking country and do not have a parent or close relative who speaks English as a first language. Unfortunately, there is no age division. In my opinion, two separate competitions, one for (say) first and second year bilingual school students and another for the third year and above, would be a welcome development.

As to this year’s school round, English teachers nominated likely candidates in their classes and these students were invited to participate. In total, nine took part in the first round, which was the written test, and the four with the best scores progressed to the speaking task the following week (November 23rd). The standard was good, considering the demands of this level and the fact that we used an old test from the regional round. All participants scored at least 60% ; the equivalent in a Cambridge Advanced English test (for example) would see them gain a C1 level certificate.

There was only a single point dividing the first four students, and all four did very well in the speaking task. This is typically how it goes in the Olympiada in all rounds ; two years ago, our student in the regional round finished second, half a point behind the winner. Two years before that, our representative finished fourth, still just one point behind the winner. The tiniest details can be important.

Anyway, I would like to thank my colleagues for their help in nominating and encouraging students. Much appreciation and admiration too to those who participated. The standards they produced made the competition worth organising. With the Covid situation as it is, we have no way of knowing how the Olympiada will proceed in the following rounds. However, I trust that Alexandra Vojčická, our school round winner, will have another chance to show her skills, whether in person or online.

1st – Alexandra Vojčická (IV.BG)
2nd – Klára Košíková (IV.AG)
2nd – Alexandra Rusnáková (III.AG)
2nd – Terézia Kacianová (III.AG)

Participants
Alexandra Gardasova (III.BG)
Ján Stehlik (IV.BG)
Rastislav Nemec (III.BG)
Viktória Vandlíková (III.BG)
Zuzana Buľovská (II.BG)

James Baxter

Tohto roku si #GIVINGTUESDAY pripomenieme v utorok 1. decembra 2020. Naša škola sa do aktuálnej kampane zapája s výzvou na vybavenie výtvarnej učebne.Zbierka Giving week presiahla naše očakávania. Už vo štvrtok bolo jasné, že všetky vyzbierané veci nezmestíme do školského mikrobusu. Študenti predmetu ZMAK štvrtok poobede naložili auto, ja som podvečer ešte poobiehal darcov, ktorí mali objemnejšie veci u seba doma.

Navyše, ozvali sa mi dobrovoľníci, ktorí chceli ísť navštíviť zaplavenú osadu v Chminianskych Jakubovanoch osobne. Tak sme nakoniec išli dvomi autami, ja školským mikrobusom, spolu s rodičom Janom z Bambusiek, a moje auto šoféroval náš absolvent Janko Drahoš, a mal posádku v zložení Zuzka Kubíková a traja tínedžeri z Bambusiek.

Ešte v piatok ráno nám pribudol dar futbalových lôpt od poslanca MZ Martin Stanislava Thomku, pred deviatou sme sa vydali na cestu. Do Jakubovian sme dorazili okolo 11-tej, vítali nás – ako tradične – mnohí miestni a dvaja naši „styční dôstojníci“ – Boris, laický kazateľ miestneho rómskeho kresťanského zboru, a Zuzka, zamestnankyňa projektu Omama.

Voda medzičasom ustúpila, na stenách v dolnej časti osady bolo zreteľne vidieť čiaru, až pokiaľ voda stúpla pri záplave. Viacerým siahala až nad hranicu okenných parapet. Po vyložení väčšiny darovaných vecí sme sa išli prejsť osadou, v ktorej podľa slov miestnych býva takmer 2200 obyvateľov, a ukázali nám aj jediné dve funkčné studne, ktoré slúžia ako jediný zdroj pitnej vody pre celú osadu.

Následne sme sa vybrali aj do Rokycian, odniesť pozdravy, školské a športové pomôcky a ochranné štíty do miestnej rómskej základnej školy. Privítali nás ako vždy, veľmi vrelo, no so slzami na krajíčku, keďže konflikt so starostom obce a riaditeľom školy vo vedľajšej dedine stále pretrváva a trpia ním – okrem zamestnancov školy – hlavne miestne deti a ich ustráchaní rodičia.

Cesta späť – ako už tradične – prebiehala v takmer úplnom tichu, keďže osobný stret s tak veľkou generačnou chudobou a bezvýchodiskovou situáciou vyrazí človeku dych. Pri krátkom zhrnutí s našimi absolventami mi to sumarizovali jedinou vetou: „O veľkosti tejto chudoby svedčí to, že sa tu aj puberťáci z martinským Bambusiek podelili s miestnymi hladnými deťmi o svoju desiatu.“

Na záver, ĎAKUJEME všetkým rodičom a priateľom školy za všetky darované veci, ktoré sa nám na jedenkrát ani nezmestili do auta; bez vás by naša iniciatíva ostala iba v ríši ideálov.

ĎAKUJEME všetkým kolegyniam a študentom predmetov ZMAK za zrealizovanie, roztriedenie a naloženie zbierky.

ĎAKUJEME vedeniu školy za príležitosť rozvíjať osobnosť našich žiakov smerom k pro-sociálnemu správaniu.

ĎAKUJEME sponzorom za preplatenie pohonných hmôt a ostatných režijných nákladov s celou logistikou zbierky.

ĎAKUJEME „siedmim statočným“, ktorí osobne doručili zbierku až do rómskej osady a rómskej základnej školy.

A ĎAKUJEME miestnym aktivistom z rómskeho cirkevného zboru a o.z. Omama za následnú distribúciu zbierky medzi tých, ktorí ju najviac potrebujú. Tešíme sa na ďalšie príležitosti učiť sa pomáhať.

Tomáš Gulán

Ak ste si nevšimli prvú časť, nájdete ju tu.

V minulej časti sme si povedali niečo o tom, aké dôležité je zamerať svoju pozornosť na rozvoj myslenia, aby myslenie nebol iba vedľajší, ale hlavný produkt vzdelávania v škole. Tiež sme si povedali, že dôležitým pomocníkom pri rozvoji myslenia sú dobre kladené otázky a metodické vedenie hodín, ktoré voláme myšlienkové rutiny.

Ako sme už spomínali, príťažlivosť a sila používania myšlienkových rutín podľa R. Ritchharta je v tom, že:

1. Podporujú hlboké učenie sa
2. Kultivujú zapojenosť a angažovanosť žiakov
3. Menia postavenie učiteľov a žiakov
4. Zvyšujú naše formatívne hodnotenie
5. Zlepšujú učenie sa a výsledky žiakov – dokonca aj keď sú merané štandardizovanými, národnými testami
6. Rozvíjajú schopnosť myslieť

Prejdime si to trochu viac do detailov a nechajme sa inšpirovať myšlienkami R. Ritchharta a jeho snahy o budovanie kultúry myslenia.

 

Myšlienkové rutiny podporujú hlboké učenie sa

Podľa R. Ritchharta, (2011, s.7) nie je „pochopenie prekurzorom k aplikácii, analýze, hodnoteniu a tvorivosti, ale ich výsledok“. R. Ritchhart (2011) tvrdí, že pochopenie nie je iba jedným zo spôsobov rozmýšľania ako ostatné kognitívne procesy Bloomovej taxonómie, ale je hlavným cieľom rozmýšľania. Hlboké pochopenie by malo byť preto výsledkom rozvoja žiakov na škole.

Pojem hlboké učenie sa (angl. deeper learning) je spojenie hlbokého pochopenia a myslenia. R. Ritchhart (2020) uvádza, že hlboké učenie sa „chápeme ako signifikantné pochopenie jadra akademického obsahu, ktoré je spojené so schopnosťou kriticky myslieť a riešiť problémy v rámci toho obsahu.” (definícia podľa Hewlett Foundation 2013).

Kľúčovými elementmi pre rozvoj hlbokého pochopenia je: kritické myslenie, zameranie sa na komplexnosť, schopnosť spochybniť predsudky a autoritu, ako aj záujem o preskúmanie vecí.

Dobre to vystihuje mapa, ktorá nám pomáha zorientovať sa v definícii pochopenia podľa R. Ritchharta (2011):

Mapa by mala visieť v každej triede ako základ pre plánovanie hodiny, aby sme uvažovali o tom, aký spôsob myslenia by sme chceli so žiakmi rozvíjať. Zároveň by to malo slúžiť ako referencia počas diskusie so žiakmi, či ako pomôcka pri kladení dôležitých otázok. Veľmi prakticky sa to dá využiť aj počas vzájomných hospitácií učiteľov, kedy by sme sa mohli pýtať: Ako si podporil hlboké pochopenie? Ktorý druh myslenia si použil?

 

Myšlienkové rutiny aktivizujú a kultivujú zapojenosť žiakov

Jedna z kľúčových vecí, ktoré chceme vidieť na hodinách, je zámerná aktivita žiakov viac ako to, že najviac aktívnym človekom v triede je učiteľ. Ak teda učitelia na koncoročnej porade hlásia, že „žiaci sú živí“, je to pomerne dobrý signál 😊.

Na druhej strane často od učiteľov počuť, že žiaci sú pasívni, nič ich nezaujíma. Je to postavené do roviny, že sú to žiaci, ktorí za to môžu, že to sú oni, komu je to treba zosobniť. Podľa výskumu, ktorý robil David Shernoff, 75% zmien v aktívnom zapojení študentov bolo pripísaných rozdielom v učebnom kontexte, zatiaľ čo iba 25% bolo možné vysvetliť vlastnými charakteristikami študentov. Shernoff ďalej ukázal, že zapojenie stredoškolákov do procesu myslenia viedlo k zvýšenej úrovni aktívneho zapojenia študentov v triede. Podobne ďalšie výskumy hovoria o tom, že keď učiteľ vytvoril príležitosť k nezávislému uvažovaniu a mysleniu, študenti to vnímali ako príležitosť, aby veci hlbšie pochopili a zároveň to vnímali ako príležitosť pre vlastnú autonómiu ako učiacich sa.

Zaujímavý je ďalší fakt (výskum Mehta a Fine 2019), ktorý ukazuje, že učitelia, ktorí podporovali u študentov hlboké pochopenie, vnímali myslenie a aktívne zapojenie ako nevyhnutnú časť učenia sa, ktorej sú všetci študenti schopní dosiahnuť. Je to v kontraste k tými učiteľmi, ktorí neustále zlyhávali v zapojenosti žiakov a neviedli ich k hlbokému pochopeniu. Títo učitelia sa s väčšou pravdepodobnosťou vyhovárali, že pochopenie, myslenie a zapojenosť žiakov je nad rámec schopností niektorých žiakov.

Preto ako učitelia by sme si mali klásť poctivé otázky a rovnako hľadať poctivé odpovede na otázky: S akými cieľmi ideme na hodiny? Odučiť? Vytvoriť príležitosť pre myslenie a pochopenie? Ak áno, tak aké?

 

Myšlienkové rutiny menia postavenie učiteľov a žiakov

Paródiu na učenie resp. „hru na školu“ som už spomínal v prvej časti, kde som uviedol príklad z didaktiky o tom, že až keď všetko zlyhá, až vtedy začne žiak myslieť. Transmisívny model vyučovania je stále v našich školách, ale aj na našich hodinách prítomný.

Pri používaní myšlienkových rutín sa mení hra. Z učiteľa doručovateľa obsahu sa stáva dirigent orchestra. Hlas žiakov je dôležitý – učiteľ ten hlas iba ich diriguje, vytvára podmienky a príležitosti pre zmysluplné objavovanie. Učiteľ nepripravuje žiakov len na testy, ale na niečo, čo presahuje testy – život.

Dobre to vyjadruje citát jednej pani učiteľky: „Budovanie kultúry, ktorá si váži myslenie a ho podporuje, zmenila moju rolu, už nesledujem len to, čo žiaci vedia, ale aj to, ako počúvajú, rozmýšľajú, ako sú zapojení a ako reagujú.“ Stávame sa rovnako žiakmi našich žiakov, učíme sa od nich.

 

Myšlienkové rutiny zvyšujú naše formatívne hodnotenie

Formatívne hodnotenie sa ukázalo ako veľmi dôležité počas jarnej krízy COVID-19. Formatívne hodnotenie vychádza z nášho hlbokého záujmu o žiaka, schopnosti mu načúvať, pozorovať, skúšať, analyzovať a hlavne reflektovať jeho učenie sa. Na základe neho by nemalo dochádzať k zmene nielen u žiaka, ale aj aj u učiteľa, keď pomocou neho reflektuje vzdelávacie potreby žiaka. Práve myšlienkové rutiny toto formatívne hodnotenie podporujú. V ňom nás zaujíma nielen ČO žiaci vedia, ale aj AKO to vedia. Ako kvalitne to vedia, ako povrchne alebo ako hlboko to pochopili, ako sa k tomu dopracovali atď. Tak myslenie robíme viditeľným. Vo výklade ku každej z rutín je uvedené aj to, ako má učiteľ zhodnotiť používanie rutín, napr. na základe povrchnosti či hĺbky odpovedí žiakov.

Práve na základe formatívneho hodnotenia by sme vedeli rýchlo urobiť aj slovné hodnotenie, resp. dávame žiakom nástroj na sebahodnotenie svojho učenia sa.

Čo sa týka sumatívneho hodnotenia, práve používanie rutín môže byť použité ako príprava na takéto hodnotenie. Napr. môžeme hodnotiť žiaka na základe písomného spracovania kritického pohľadu na rozoberané literárne dielo. Na prípravu môžeme použiť rutinu „šúpanie ovocia“.

 

Myšlienkové rutiny zlepšujú učenia sa a výsledky žiakov – dokonca aj keď sú merané štandardizovanými, národnými testami

R. Ritchhart nám prezentuje aj konkrétne príklady, ako pôsobením prístupu zameraného na hlboké pochopenie, využijúc myšlienkové rutiny dochádza aj k zlepšeniu výsledkov v štandardizovaných testoch. Tu je príklad z testovania v rámci IB programu v jednej škole vo Washingtone:

Maximálne hodnotenie pri IB programe je 7. Tieto dáta v tabuľke sú po používaní myšlienkových v priebehu 3 rokov. Obdobné výsledky je možné dokladovať ďalšími príkladmi. Čo nám hovoria nielen tieto výsledky, ale aj výsledky z iných škôl je, že úsilie vložené do rozvoja kultúry myslenia, do toho, aby sa myslenie stávalo viditeľným v správnych rukách a za predpokladu, že sa tomu budeme dostatočne dlho venovať, významným spôsobom zlepšuje výsledky žiakov – dokonca aj v štandardizovaných testoch.

Nie je to veľmi prekvapujúce, pretože čo iné máme očakávať, ak žiaci sú kognitívne veľmi zapojení. Ak sú takto zainteresovaní, potom aj výsledky sú lepšie, ukazuje to niekoľko výskumov, napr. zameraných na aktívne učenie sa žiakov. Ak žiaci pochopia učivo do hĺbky, tak potom aj vyvolanie informácií napr. na testoch je pre nich jednoduchšie (Newman 1996, 2001). Výskumy ukazujú, že používanie myšlienkových rutín má dramatický dopad na metakognitívny rozvoj, teda schopnosti rozmýšľať o stratégiách, ktoré mám a poznám, aby som vyriešil problémy, čím sa študent rozvíja ako učiaci sa mysliteľ.

Môžeme určite povedať (napr. aj o Hejného metóde), že pri aplikácii a použití metód aktívneho učenia sa nedochádza k zhoršeniu vzdelávacích výsledkov, určite tieto metódy majú pridanú hodnotu.

Toto sú experimentálne výsledky. Mnohí sa pýtajú, či sú myšlienkové rutiny efektívne. Či existujú empirické výsledky. Nuž urobme používanie myšlienkových rutín každodennou rutinou a empiricky zažime, či sú žiaci aktívni, či si budujú hlboké pochopenie, a potom si pýtajme spätnú väzbu od žiakov po ich vyskúšaní.

Určite by učitelia nemali rezignovať na svoje životné poslanie ako učiteľov, lebo neverím, že išli študovať učiteľstvo len kvôli tomu, aby „dobre pripravili žiakov na testy“.

 

Myšlienkové rutiny rozvíjajú schopnosť myslieť

Hlavný cieľom projektu „Zviditeľnovania myslenia“ na Harvade bol rozvoj študentov ako mysliteľov (možno intelektuálov) a učiacich sa tým, že sa kultivujú ich predpoklady k mysleniu. Naše predpoklady sú súčasťou nášho charakteru. Naše predpoklady reflektujú, kto sme my ako myslitelia alebo učiaci sa. Predpoklady však siahajú za naše schopnosti či zručnosti, určujú, že inklinujeme k tomu, aby sme tieto schopnosti použili, že sme si vedomí týchto predpokladov a sme citliví na vnímanie príležitosti, aby sme ich použili a sme motivovaní v danom momente svoje zručnosti aj nasadiť (Ritchhart, 2002).

Keď teda vyučujeme spôsobom, že využívame myšlienkové rutiny, dávame príležitosť žiakom, aby rozvinuli svoje schopnosti myslieť a zároveň si budujú celý repertoár myšlienkových stratégií. Výborne to vystihuje „mapa pochopenia“, ktorú uvádzame vyššie.
Myšlienkové rutiny nie sú hry, nie sú „aktivity“, ktoré nás majú vytrhnúť z nudy monotónnej rutiny školy. To je najväčšie nebezpečenstvo, ak sa niečo zle pochopí. Sú to rutiny, spôsoby a stratégie, ktoré sa opakujú a vyjadrujú základné nastavenie kultúry t.j., že „u nás sa to robí takto“.

 

Záver

Ak ja, vy, my spolu budeme používať TR postupy, aby sme zapojili žiakov do aktívnej práce s inými žiakmi v triede, do aktívnej práce s myšlienkami a do praktických činov, potom žiaci zažijú hlboké učenie sa a my naplníme poslanie našej školy na sprostredkovanie akademického zážitku žiakom. Žiaci budú viac aktívne zapojení do svojho vlastného vzdelávacieho rozvoja, budú hrať oveľa aktívnejšiu rolu vo svojom vzdelávaní, rozvinú sa ako myslitelia a učiaci sa a zlepšia sa vo vzdelávacích výsledkoch.

Jozef Sopoliga

---

Spracované z knihy:

Ritchhart R., Church, M. (2020): The Power of Making Thinking Visible: Practices to Engage and Empower All Learners. San Francisco: Jossey‐Bass, 2020.

Ďalšie zdroje:

1. Ritchhart, R., (2002): Intellectual Character: what it is, what it matters, and how to get it. San Francisco: Jossey‐Bass, 2002.
2. Ritchhart, R., Turner, T., & Hadar, L. (2009): Uncovering students’ thinking about thinking using concept maps. Metacognition Learning, 4:145–159.
3. Ritchhart, R. Church, M., Morrison, K. (2011): Making Thinking Visible: How to Promote Engagement, Understanding, and Independence for All Learners. San Francisco: Jossey‐Bass, 2011.
4. Ritchhart, R. (2015): Creating Cultures of Thinking: The 8 Forces We Must Master to Truly Transform Our Schools. San Francisco: Jossey‐Bass, 2015.
5. Ritchhart R., Church, M. (2020): The Power of Making Thinking Visible: Practices to Engage and Empower All Learners. San Francisco: Jossey‐Bass, 2020.

Ako rýchlo sa dokáže búrka premeniť v boj o život? Ako rýchlo sa náš domov môže stať úlomkami tehál?

Väčšina z nás by si to nevedela ani predstaviť, no sú miesta, kde sa táto nočná mora stala realitou. Keď sa stane však akákoľvek prírodná katastrofa, ľudia sú odkázaní na pomoc druhých. Jednou z pomocných rúk bola aj naša škola, ktorá je súčasťou mnohých dobrovoľníckych aktivít.

Určite si každý z nás spomenie, kedy niekoho obdaroval či naopak, kedy bol sám obdarovaný. Je to dobrý pocit, kedy dávame najavo, že nám na niekom záleží. Možno sa potom pýtame: „Na čo vôbec existuje giving week? Veď obdarovať môžeme niekoho kedy chceme.“ To je síce pravda, ale „darovací“ týždeň nemusí vždy znamenať len obdarovanie niekoho. Niekedy stačí, keď aj my môžeme podať niekomu pomocnú ruku. A takouto možnosťou bola aj pomoc obci Chminianske Jakubovany.

Práve túto osadu na konci leta potrápili záplavy a mnohí z obyvateľov tejto osady sú odkázaní aspoň na nejakú pomoc. A preto sme začali konať. Práve počas týždňa dobrovoľníctva každý kto chcel, mohol počas zbierky trvajúcej päť dní prispieť oblečením, obuvou, hygienickými potrebami, hračkami, školskými potrebami, jednoducho čímkoľvek, čo by ľuďom v osade pomohlo zlepšiť ich materiálnu situáciu.

Študenti, rodičia a učitelia sa postarali o hladký priebeh organizácie tejto zbierky za dodržania bezpečnostných nariadení vzhľadom na pandemickú situáciu a dohliadli aj na to, aby sa vyzbierané veci dostali do správnych rúk. Spoločnými silami sa nám podarilo vyzbierať dostatočné množstvo nevyhnutných vecí, ktoré pomôžu ľuďom, ktorých postihla povodeň, dostať sa zo zlej situácie a opäť viesť plnohodnotný život.

---

A ako vnímajú túto zbierku naši študenti? To vám prezradia sami v našom interview so študentkami gymnázia Zdenkou a Saškou.

​​​​​​​Ahoj, Zdenka, vidíme tu naozaj veľa vecí, tak prosím ťa povedz mi, čo sa tu všetko nachádza?
„Tak ako môžete vidieť veci sme roztriedili, máme periny, deky, obliečky, ale aj topánky, drogériu, potreby do domácnosti, oblečenie, hračky a školské potreby.“

Čo si myslíš, z čoho budú mať ľudia z Jakubovian najväčšiu radosť?
„Deti určite z hračiek, lebo ich je naozaj veľa, a sú vo veľmi dobrom stave, ako napríklad kolobežka, knižky, rôzne spoločenské hry, ale aj potreby do školy.“

Ahoj, Saška, vidíme, že aj ty si sa zapojila do triedenia. Čo ťa najviac prekvapilo na týchto vyzbieraných veciach?
“Najviac ma prekvapilo, že sa vyzbieralo veľa vecí. Nečakala som, že ich bude také množstvo. Ľudia sa snažili doniesť rôzne veci, aby pomohli nahradiť materiálnu stratu, ktorú ľudia v postihnutej oblasti zažili.“

No a ako vnímaš túto prácu ty, ako dobrovoľníčka?
​​​”Je naozaj zaujímavé vidieť a určite aj poteší, keď ľudia sú ochotní pomaháť a hlavne mám dobrý pocit, keď viem, že celá zbierka ide na potrebnú vec.“

Spoločná práca prináša viac radosti, úspechov i neskutočný pocit zadosťučinenia. A preto si pomáhajme, ak je to možné, nezatvárajme oči pred realitou, naopak majme ich otvorené, lebo nielen očami, ale aj srdcom vidíme viac.

A. Bačeová, E. Šalátová, M. Barancová, V. Uhrínová, L. Bartáková, M. Kolesár
študenti Evanjelickej spojenej školy v Martine

Počas posledného októbrového víkendu aj v našich školských priestoroch prebiehalo celoplošné testovanie COVID-19. V súčinnosti s dvoma rotnými armády Slovenskej republiky sme počas piatku pripravili priestory budovy Pamätného gymnázia a školského dvora na túto operáciu. V piatok podvečer sa nás stretlo takmer 25 medicínskych pracovníkov, ktorí zabezpečovali odbery a dobrovoľníkov, ktorí zabezpečovali administratívu. Po inštruktáži vojakov a lekárov sme boli všetci pretestovaní a od soboty skorého rána až do nedele neskorého večera sa tak v priestoroch našej školy uskutočnilo cca. 1500 odberov a vyhodnotenia vzoriek.

Veľká vďaka patrí všetkým dobrovoľníkom aj z radov našich zamestnancov, absolventov a študentov, ktorí sa aktívne podieľali na testovaní.

Tomáš Gulán,
Koordinátor práce s verejnosťou a zahraničím na ESŠ

Usmievame sa každý deň, niekto menej či viac a ani si to nemusíme vždy uvedomiť. Ale keď môže existovať Svetový deň paniky alebo čokolády, prečo nie aj úsmevu?

Svetový deň úsmevu sa každoročne koná 4. októbra. Na základe zistených informácií sa tento deň organizuje od roku 1999 a iniciátorom bol Harvey Richard Ball. Ten v roku 1963 vytvoril smajlíka, symbolizujúceho šťastie a dobrú vôľu. Tento deň je určený na dobré skutky, dobrú náladu, ktorá robí naše dni krajšími. Úsmevom vplývame tiež pozitívne na naše zdravie, pretože smiech okysličuje telo, uvoľňuje dýchacie cesty a dokonca znižuje riziko infarktu. A ozaj, vedeli ste, že pri grimase si precvičíte približne sedemnásť svalov? Práve úprimný smiech nám všetkým svedčí, prináša uvoľnenú atmosféru, šťastie aj úľavu a hlavne je najlepším liekom na boľavú dušu. A určite je krajší ako mračenie.

Ani na našej škole sme na tento sviatok nezabudli a pripomenuli sme si, že napriek rúškam, ktoré nosíme celý deň, sa nesmieme nechať odradiť od úsmevu, pretože úsmev je naozaj dar. A ako táto akcia prebiehala? Celý deň študenti Peer Ministry rozdávali nálepky v tvare veľkého úsmevu a už len stačilo nalepiť na rúško úsmev, ktorý sme dostali počas prestávky. No potom záležalo na každom jednotlivcovi, komu ten „úsmev“ daruje, podstatným však bolo, aby sa aj ostatní zamysleli nad tým, kedy sa naposledy usmiali. Aj vďaka „nálepkovým úsmevom“ sme „videli“ tvár aj druhého, aj keď len pomyselne. Celý deň panovala v škole veselá a úprimná nálada.

Každý z nás sa v tento deň cítil príjemne a mal celý deň úsmev na perách. Aj keď nie vždy je na to dôvod, smiech nás robí krajšími, a preto by sme sa mali smiať častejšie. Tak ešte raz, všetci ÚSMEV PROSÍM.

​​​​​
Ester Šalátová, Andrea Bačeová, Ema Jendrušáková
(študentky 1. ročníka)

Už niekoľko týždňov mesiac september vládol nielen kalendárom, ale aj našim životom. September však nie je len mesiacom návratu do školy. Je aj mesiacom dobrovoľníctva.

Žiť v čistom prostredí bez špiny a odpadkov je sen asi každého z nás, no nie vždy sa to stáva skutočnosťou. Na uliciach, ale aj v parkoch nachádzame odpadky, zvyšky z cigariet, ktoré bezohľadní ľudia hodili len tak na zem. Týmto prístupom k svojmu okoliu veľmi rýchlo možno dospieť k znečisteniu prostredia, v ktorom žijeme. Počas týždňa dobrovoľníctva sa konalo v našom meste veľa prospešných podujatí, a preto sme si povedali, že aj my, žiaci Evanjelickej spojenej školy v Martine, sa tiež do týchto aktivít zapojíme. Koncom septembra sme si aj vďaka pani učiteľkám nasadili rukavice, zobrali vrecia a vydali sa zbierať odpadky nielen v školskom areáli, ale aj mimo neho, a tak spraviť dobrý skutok matke prírode.

Ľudia sa na nás dívali s údivom, prekvapením, niektorí dokonca s úškrnom na tvári. No niektorí sa na nás pozerali s obdivom a pýchou, že vyrastá nová generácia, ktorej záleží na čistote životného prostredia. Nikto z nás sa nebál roboty a všetci sme spoločne priložili ruku k čistejšiemu okoliu.

Spoločne sme aspoň trochu pomohli vyčistiť areál školy i okolie centra mesta Martin. Najviac sme vyzbierali plastu, ale nechýbalo ani sklo. Je to však len zlomok toho, čo sa okolo nás nachádza. Všetci sme zodpovední za to, ako naše okolie vyzerá a hádzať vinu na iných nie je práve najrozumnejší nápad. Ako pri všetkom aj v tejto činnosti bolo treba spojiť sily a dokázať, že zbieranie odpadu má naozaj zmysel a nezatvárať tak oči pred realitou.

Na to, aby sme sa zapájali do podobných dobrovoľníckych činností netreba mať vyhradený jeden mesiac. Stačí ak po celý rok budeme chodiť s otvorenými očami, a pomáhať tam, kde je to nutné. Napríklad zodvihnúť plastovú fľašu hodenú pri ceste alebo len triediť odpad a hádzať ho priamo do určených košov. Aj naša planéta je tiež náš domov. Skúsme sa k nej tak správať, aby tu mohla byť aj pre naše deti, vnúčatá či pravnúčatá. Veď aj oni si zaslúžia žiť v čistom prostredí.

​​​​​
Andrea Bačeová, Ema Jendrušáková, Ester Šalátová
(študentky 2. ročníka)