Príhovor riaditeľa k začiatku školského roka

Milí rodičia, kolegovia, kolegyne, žiaci, ale hlavne milí prváci,

chcem osloviť najprv Vás – milí prváci, lebo viem a verím, že tento Váš prvý deň v škole je pre Vás jedinečný – teda iný ako všetky dni predtým a v budúcnosti už neopakovateľný.

Nastupujete do novej školy, k novým učiteľom, k novým spolužiakom, z ktorých verím, že sa stanú Vaši dobrí kamaráti a priatelia. Tento deň je výnimočný aj okolnosťami, za ktorých sa stretávame: stretávame sa v tejto aule a nie v kostole, sú tu iba prváci, zatiaľ čo ostatní žiaci, ako aj kolegovia sú v triedach a sledujú streamovaný prenos, sedíme tu v rúškach a medzi nami sú rozostupy, nie ako po minulé roky, keď sme začínali školský rok všetci v kostole. Sú to dôležité opatrenia, aby sme predchádzali chorobe, no zároveň tieto opatrenia vytvárajú príležitosť a šancu byť spolu fyzicky – tu a teraz, napriek možnému ohrozeniu z vírusu, spolu v triedach a spolu v našej spoločnej škole. A preto je to pre nás o to viac vzácne, o to viac jedinečné, lebo cez osobnú prítomnosť v škole sa môžeme učiť jeden od druhého, môžeme priamo komunikovať, môžeme sa učiť žiť spolu. Verím, že si všetci budeme túto osobnú prítomnosť v škole vážiť a budeme sa správať zodpovedne v dodržiavaní hygienických opatrení.

Pre ostatných žiakov je to rovnako jedinečný deň, lebo väčšina z nich nastupuje do školy po viac ako šiestich mesiacoch, kedy sa vzdelávali dištančne alebo boli na prázdninách. Mnohí ste znovu podrástli, zmenili sa, viac ste dospeli. Aj škola sa za ten čas trochu zmenila. Čas, kým ste tu neboli, sme využili na vybudovanie vonkajšieho multifunkčného ihriska, vonkajšej posilňovne, vybudovanie nových preliezok a doskočiska. Doplnili sme školu novými počítačmi a vybudovali sme nové robotické centrum, ktoré si zamilujete a budete v ňom môcť tvorivo realizovať svoje šialené nápady o tom, čo všetko by mohol robot pre Vás urobiť. Začali sme tiež budovať novú vonkajšiu učebňu, ktorú verím, že aj s pomocou rodičov a rodičovského združenia sprevádzkujeme v najbližších týždňoch.

Som rád, že sa budeme môcť v tomto školskom roku znovu všetci vidieť a stretávať tvárou v tvár, nie iba cez obrazovky. Verím, že si budeme natoľko vzácni, že budeme spolu budovať pozitívne a podporujúce vzťahy. Zároveň spolu budeme môcť, či už prezenčne alebo dištančne budovať spoločenstvo učiacich sa, kde myslenie a hlboké pochopenie je jadrom celého vzdelávania, kde pozitívne vzťahy a vzájomná podpora sú základom spoločného fungovania a kde poznávanie Boha a objavovanie jeho posolstva v Biblii je pre nás obrovským a vzácnym dobrodružstvom a inšpiráciou k zodpovednému konaniu.

Prajeme si, aby nielen tento deň, ale aby sme aj všetky nasledujúce dni vnímali ako jedinečné a neopakovateľné. Vážme si každý deň strávený spolu – lebo po jarnej skúsenosti s prerušením prezenčného vzdelávania v školách vieme, že to nie je vôbec samozrejmosť. Ako hovorí biblický autor Žalmu 133: „Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú!“ V tomto zmysle chápeme aj nevyhnutné hygienické opatrenia ako napr. nosenie rúšok, nie ako ohrozenie, ale ako príležitosť byť spolu – napriek vírusu. Využime každý deň na maximum spoločným učením sa, spoločným premýšľaním, vzájomnou pomocou a modlitbou jeden za druhého. Prajem Vám veľa jedinečných a vzácnych dní v tomto novom školskom roku.

Jozef Sopoliga
riaditeľ

Úryvky z príhovorov duchovných správkyň na začiatku školského roka 2020/2021

Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej máš kráčať (Žalm 32:8)

Škola, aj tá naša, je také zvláštne miesto určené k tomu, aby sme v ňom získavali múdrosť. Napr. dom je určený na bývanie, plaváreň na plávanie, futbalové ihrisko na hranie futbalu atď… Tak v škole sa učíme, experimentujeme, nachádzame odpovede na rôzne otázky, rozvíjame rôzne oblasti svojho života, aby sa z nás raz o niekoľko rokov stali ľudia, ktorí budú múdri, zodpovední, schopní postarať sa o seba aj o druhých.

No, ale niekedy ani takáto múdrosť získaná v škole nestačí. Pretože život nám prináša rôzne situácie, na ktoré nás možno ani v škole nedokážu pripraviť. Napr. budeme musieť zvládnuť nejakú krízu – ako aj teraz máme koronakrízu – alebo sa budeme musieť vysporiadať s nejakou prírodnou katastrofou, požiarom či záplavami, nedostatkom úrody, nedostatkom peňazí…

A vtedy budeme potrebovať múdrosť, ktorá nám ukáže, ako sa aj v nešťastiach či trápeniach zachovať statočne, ako sa nevzdávať, ako veriť, ako mať nádej, ako sa udržať na tej správnej ceste, ktorá nás dovedie až do cieľa. Vlastne to, čo všetci tak úpenlivo hľadáme, je Boh a jeho múdrosť.

A Božia múdrosť je naozaj dokonalá. To, ako stvoril tento svet, ako každé zviera či rastlina v ňom majú svoje miesto, ako fungujú a ako sa v mnohých prípadoch môžeme od nich aj niečo naučiť.

Tak napr. vedci raz urobili takýto pokus. Na dno úzkeho pohára položili predmet, ktorý malo dieťa vybrať. Lenže dieťa nedokázalo do pohára vložiť ruku, pohár sa nedal prevrátiť a dieťa si s tým nedokázalo poradiť.

Potom dali rovnakú úlohu vrane. Ani zobák vrany – podobne ako ruka dieťaťa sa do pohára nezmestil. Vrana chvíľu okolo pohára poskakovala a potom odletela. O chvíľku priletela a v zobáku mala vodu. Vyliala ju do pohára – a znovu a znovu. Potom začala v zobáku nosiť kamene. Tie dvíhali hladinu vody rýchlejšie. Voda stúpala, až vrana nakoniec z pohára vytiahla predmet a tak splnila zadanú úlohu. A preto dnes vieme, že vrana je inteligentnejšia ako sedemročné dieťa, ktoré túto úlohu splniť nedokázalo.

V dnešnom žalme sme čítali – že Boh nás chce vyučovať a ukazovať nám cestu. Stvoril vesmír, svet, prírodu, nás – vie toho oveľa viac ako my a záleží mu na nás. Záleží mu na tom, aby sme aj my boli múdri, aby sme sa v živote nestratili.

A tak – aj tento školský rok – budeme spoločne kráčať po ceste života. Ale nebudeme sami. Nechceme byť sami. Chceme po tejto ceste kráčať s Bohom.

Chceme sa učiť od Toho Najlepšieho. Nech všetko, čo nás tento školský rok čaká, zvládneme na jednotku.

Mgr. Natália Kacianová, PhD.
Duchovná správkyňa Biblickej školy


Každý sa v živote stretne so situáciou, keď hľadá správne dvere, cestu, chodník, smer.

Hľadáme smer, ktorým sa vydať a rozhodujeme sa, kam sa ďalej posunúť. Lenže aký je ten správny smer? Koho sa v tejto veci máme pýtať na cestu? Odpovedí sa vo svete núka mnoho: svetové náboženstvá, filozofické smery, rôzne kulty a sekty, všetci majú jasné návody na to, ako prísť k spáse či nejakej inej forme večnej spokojnosti.

Raz som sa nechala osloviť na pozeranie videa, ktoré malo názov: Ako urobiť z čiernych banánov opäť čerstvé. Úžasná a lákavá ponuka. Chlapík ukázal, ako vezmete čierny banán, vložíte ho do plastového vrecka, zasypete ryžou, vrecko poriadne uzatvoríte a na 2 hodiny vložíte do chladničky. Po dvoch hodinách ho vyberiete a fénom na vlasy, na ktorom nastavíte studený vzduch, vysušíte. Potom ešte necháte ležať 30 minút pri izbovej teplote. Po všetkých týchto ceremóniách chlapík nakoniec banán z vrecka vybral a …nič. Schuti sa zasmial, že sa určite našli takí, čo pozerali až dokonca, ale že zhnitý banán ostane stále iba zhnitým banánom.

Prečo to tu spomínam? Pretože s hľadaním cesty do neba postupujú mnohí rovnako. Chcú návod, ktorý krok po kroku jasne vysvetľuje, čo môžu pre svoju záchranu urobiť. Ale my vieme, že aj keď urobia miliónkrát viac ako v obnove banánov, nič im to neprospeje a hriešny človek zostane len hriešnym človekom. Takým, čo si zasluhuje večnú smrť. A predsa mnohí skúšajú a stále hľadajú možnosti, ako sa z tejto nepríjemnej situácie „zachrániť.“

Pritom návod, ktorý nám ponúka Ježiš, je taký jednoduchý: Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi ak len nie skrze mňa (Ján 14:6). Možno práve preto to neznie pre ľudí lákavo. Ide o to, že my nemôžeme urobiť so svojou hriešnosťou nič. Jediný, kto nás jej zbaví je Boh a to cez Ježiša Krista, ktorý za nás umrel. Môžeme mať rozdielne názory na stravu, šport, bývanie, módu, umenie a pod. Tam máme široké možnosti a je to super, že každý volí podľa seba. Lenže v pohľade na cestu do života, do toho večného, je to úzka, priam jediná možnosť. Viera v Ježiša Krista.

ThDr. Jana Bosáková, PhD.
Duchovná správkyňa ESŠ Martin

 

Modlitba:

Trojjediný Bože,

ďakujeme ti za dnešný deň. Ďakujeme ti za to, že sme zdraví a môžeme sa opäť stretnúť so svojimi kamarátmi a učiteľmi.

Ďakujeme ti za to, že sa v našej škole môžeme učiť aj o Tebe a od Teba. Ty si ten najmúdrejší učiteľ, ktorý nás učí, ako máme dobre a šťastne žiť.

Ďakujeme ti za to, že nás na našich cestách vedieš a sprevádzaš – že ti záleží na každom jednom z nás.

Prosíme ťa o tento školský rok, ktorý je pred nami. Nevieme, čo nás v ňom čaká a netušíme, ako to všetko zvládneme. Prosíme o tvoju pomoc a požehnanie. Prosíme o nádej, aby sme nikdy neprestali veriť, že sme v Tvojich rukách.

Amen.

 

Technická podpora našej školy

Matej Borcovan 

Martin Uhrin

pracuje ako technická podpora, administrátor webu a jedálne tiež ako hobby učiteľ predmetu umenie a kultúra – ZMAK. Najradšej rozdáva dobrú náladu. je učiteľ informatiky na gymnáziu, robí internetovú počítačovú podporu pre zamestnancov školy. Rád učí svoj predmet.

Čítať celý článok

Rodinné služby Božie – pôst 2020

Rodinné služby Božie v marci sa niesli v duchu pôstneho obdobia – prípravy na udalosti, ktoré sa pred mnohými rokmi stali v Jeruzaleme a ktoré si dnes pripomíname oslavovaním Veľkej noci. Nazvali sme ich – Boží hlas v tichu. Vtedy sme ešte netušili, aké ticho nám tohtoročný pôst prinesie.

Čítať celý článok

Môj učiteľ

Na stretnutí “inovatívnej skupiny” nám dal pán riaditeľ zadanie, aby sme si spomenuli na obdobie, keď sme boli my študentmi, a aby sme sa zamysleli, ktorí z našich učiteľov boli efektívni, či neefektívni, a čo ich takými robilo. Nazdávam sa, že to je zmysluplná úloha. Neverím, že dnes existuje učiteľ, ktorý by nebol inšpirovaný niektorým zo svojich učiteľov. No zároveň pochybujem, že sa často zamýšľame nad tým, čo našich študentov odrádza od učenia sa, alebo čo im dáva motiváciu učiť sa lepšie. Taktiež neviem, či je správne, aby mal žiak niektorého učiteľa ako svoj model, no dáva nám to príležitosť zamyslieť sa detailnejšie nad tým, ako nás tí najlepší učitelia inšpirovali, povzbudili, či motivovali.

Čítať celý článok

Spätná väzba učiteľov a rodičov na dištančné vzdelávanie (prvé dva týždne)

Keďže sme boli nútení okamžite prejsť na dištančné vzdelávanie, požiadali sme našich učiteľov o zdieľanie ich skúseností počas prvých týždňov tohto „pedagogického experimentu“.

Uvedomujeme si, že sme na túto situáciu, nielen ako škola, ale ako celá naša spoločnosť, neboli dostatočne pripravení. Aj preto patrí naša prvoradá vďaka kolegom z IKT podpory za rýchle sprístupnenie dostupných spôsobov e-vzdelávania.

Spolu sa učíme nové metódy, testujeme, skúšame a veríme, že sa nám aj takto s obmedzením podarí pokračovať v čo najkvalitnejšom vzdelávaní našich študentov.

V dotazníku sme sa učiteľov pýtali na ich pozitívne aj negatívne skúsenosti, zo všetkých vyberáme tie najpodnetnejšie. Berte to tak, že mnohé z nedorozumení sa medzičasom vyriešili.

Čítať celý článok

Ján Drahoš

O našom absolventovi Jánovi Drahošovi je dlhodobo známe, že mu veci verejné nie sú ľahostajné. Až do takej miery, že pred parlamentnými voľbami do NR SR súhlasil s kandidatúrou za politickú stranu KDH. 

Janko, ako sa tvoja kandidatúra začala?
Občas sa mi stane, že si premietam v hlave dookola udalosti posledných mesiacov.  A sám aj deň po voľbách stále neviem uveriť, že ma oslovili. Na prelome septembra a októbra mi napísal Dušan Haško, že ma Bohdan Hroboň odporučil ako mladého potenciálneho reprezentanta. Spočiatku som kandidatúru nevnímal vážne a záväzne. Zdalo mi úplne absurdným, že by som mal ísť kandidovať. Dohodol som si stretnutie s predsedníctvom Kresťansko-demokratickej mládeže Slovenska, zostavujúcim modul mladých, ktorého som sa potom onedlho stal súčasťou. Dlho som zvažoval, avšak  situácia v našej krajine, no bohužiaľ aj v našom meste, ma presvedčila. Zdalo sa mi pokryteckým stáť rok na „tribúne“, angažovať sa, no zároveň odmietnuť ponuku pomôcť strane, ktorá zmenu, po ktorej sme volali, mohla priniesť.

Čítať celý článok

Mark Bubik

Na našu školu prišiel v polovici februára praxovať študent Mark Bubik z Purdue Univerzity v USA a bude pôsobiť na škole až do konca školského roka.

Mark, mohol by si sa nám predstaviť?
Volám sa Mark Bubik, narodil som sa v meste Valparaiso v štáte Indiana, ktoré je časťou „veľkého Chicaga“. Moji prarodičia boli prisťahovalci do USA, a usadili sa v Indiane, v meste Gary, ktoré je známe oceliarstvom. Väčšinu obyvateľov tvorili katolícki prisťahovalci z východnej a južnej Európy.

Aký odbor na univerzite študuješ?
Keď som nastúpil na Purdue Univerzitu, začal som humanitnými vedami. Veľmi rád čítam a rozprávam o tom, čo som sa dozvedel, takže som si vybral učiteľstvo ako svoje budúce povolanie. Dúfam, že tak budem môcť ovplyvniť život a myslenie mojich žiakov. Nech už sa budú nachádzať v akýchkoľvek ťažkých životných situáciách, chcem im pomáhať prekonávať tieto prekážky a dosahovať ich životné ciele.

Čítať celý článok

V škole aj počas prázdnin

Ako žiaci 2. ročníka na gymnáziu sme 16.2.2020 na dva týždne odcestovali na jazykový pobyt v Anglicku do mesta Norwich. Bývali sme vo veľmi milých a pohostinných hosťovských rodinách. Od pondelka do piatku sme navštevovali školu, kde sme sa venovali zaujímavým aktivitám, projektom a hlavne aktívnej komunikácii v anglickom jazyku zábavnou a kreatívnou formou.

Čítať celý článok