V roku 2002, rok pred plánovaným začiatkom našej školy, som bol v USA. Bola to príležitosť navštíviť rôzne školy, kde som získal mnohé podnety a inšpirácie.
Veľké prekvapenie ma čakalo v jednej štátnej škole, kde som mal možnosť nielen pozorovať, ako sa žiaci učia, ale mohol som sa s nimi aj porozprávať. Pamätám sa, ako ma zaskočil otázkou jeden šiestak, keď sa ma spýtal – ako nám môžu pomôcť. Tá otázka nasledovala po predstavení plánov našej školy a porozprával som im o tom, s čím zápasíme. Vtedy mi to nejako docvaklo – táto škola, ale aj komunita ľudí okolo tej školy, je úplne inak nastavená – oni myslia na iných. Keď som sa neskôr rozprával s riaditeľom školy, povedal mi, že sa dobrovoľníctvu a preberaniu zodpovednosti – keď sa snažia pomáhať iným, systematicky venujú viac ako desať rokov. Dal som si záväzok, že ak sa nám predsalen podarí otvoriť školu, tak by som rád zažil, že rovnako budeme mať v našej škole žiakov, ktorým nebude svet okolo seba ľahostajný. Vedel som, že to nebude vôbec jednoduché v slovenských podmienkach transformujúcej sa ekonomiky, kde mnohí boli viac citliví na svoje potreby ako na potreby iných.
Čítať celý článok