Ako čelíme šikane, akú prevenciu robíme v tejto oblasti a aké sú postupy v prípade podozrenia na šikanu?

V našej škole venujeme intenzívnu pozornosť prevencii šikany, k čomu máme pravidelne školených učiteľov, napr. počas pravidelných mesačných porád v minulých rokoch, ale máme k tomu aj dve psychologičky, ktoré pracujú so žiakmi jednotlivo, ale aj v skupinách celých tried. Zároveň na škole máme aj školské farárky, ktoré pracujú aj v tejto oblasti, napr. jedna z nich vedie rovesnícky program zameraný na budovanie dobrých vzťahov medzi žiakmi, dobrej komunikácie a vzájomnej podpory žiakov.

V prípade, že dôjde k šikane, máme vypracovanú smernicu postupu, časť informácií z nej vyberáme. Ostatné informácie sú dostupné na webe školy.

V prvom rade je potrebné si zadefinovať, čo chápeme pod slovom šikana, lebo aj v tejto oblasti existujú rôzne interpretácie a dostali sme sa v niektorých momentoch do stavu, keď takmer každé nevhodné správanie medzi spolužiakmi je označené ako šikana, v mnohých smeroch je toto slovo aj zneužívané.

DEFINÍCIA ŠIKANY:

  1. Jasný úmysel ublížiť druhému; fyzicky alebo psychicky
  2. Útočník môže byť jeden alebo skupina detí
  3. Incidenty sú opakované – jednorazová akcia sa za šikanu nepovažuje
  4. Charakteristický je nepomer síl medzi útočníkom a obeťou

 

ŠTÁDIÁ ŠIKANY:

  1. OSTRAKIZMUS – mierna, prevažne psychická forma násilia. Žiak sa necíti dobre, je neobľúbený, nie je uznávaný. Ostatní ho viac či menej odmietajú, nebavia sa s ním, ohovárajú ho, robia si na jeho účet drobné „zábavičky“.
  2. FYZICKÁ AGRESIA – pritvrdzuje sa „zábava“ na úkor nudného spolužiaka (napr. počas prestávok či na školských výletoch); niekoľko výrazných jedincov používa násilie na úkor šikanovaného
  3. VYTVORENIE JADRA – ak sa nepostaví agresii pevný múr, vytvorí sa skupinka agresorov – jadro. Títo začínajú spolupracovať a systematicky šikanovať obeť. Tu sa rozhoduje, či sa počiatočné štádium prehupne do pokročilého. Ostatní žiaci v triede, aj keď o šikane vedia, často dodržiavajú zásadu „nebonzovať“.
  4. VÄČŠINA PRIJÍMA NORMY SKUPINY – v prípade, že v triede nie je silná pozitívna protiskupina, činnosť jadra pokračuje a normy agresorov sú prijímané. Stanú sa nepísaným zákonom. Aj mierni žiaci sa začnú správať kruto.
  5. TOTALITA čiže DOKONALÁ ŠIKANA – normy agresorov sú rešpektované všetkými; vzniká v kolektíve tzv. koncept „otrokári a otroci“

V našej škole sa stretávame prevažne s prvým štádiom.

Riešili sme v minulosti dva prípady (zhruba korešpondujúce so št.2), ktoré viedli k vylúčeniu daných žiačok zo školy (prvý prípad fyzická agresia, druhý prípad systematická kyberšikana).

Zaznamenali sme tiež náznaky 3. štádia (skupinka žiakov, ktorí systematickejšie ubližovali 1-2 iným žiakom), avšak situácia bola riešená a zvyšok triedy nebol ľahostajný. Naopak, boli voči „agresorom“ vyhranení a ich správanie vnímali negatívne a aktívne spolupracovali na pomoci optimalizácie vzťahov.

Celoročnou prácou s daným kolektívom sa situácia stabilizovala a trieda sa dostala do bežného poriadku.

Konflikty medzi deťmi alebo ťažko zvládnuteľné správanie dieťaťa vyplývajúce z jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a následné epizódy agresívneho správania ako šikanu neposudzujeme. Tu ide o správanie vyplývajúce z danej diagnózy a s dieťaťom vždy pracuje odborný tím a pedagogický asistent.

V každom prípade konfliktnej situácie sa usilujeme o individuálne posúdenie daného stavu, nikdy nepaušalizujeme.

Práca so šikanou je v škole realizovaná v dvoch rovinách:

1. PREVENCIA

Systematické preventívne aktivity s celými kolektívmi: ranné stíšenia, diskusie s farárom, triednické hodiny – diskusie o vzťahoch, hodnotách, spolupráci; nastavovanie triednych pravidiel a práca na ich dodržiavaní – v spolupráci s deťmi samotnými, sociálno-psychologické výcviky 2x ročne, dotazníkové metódy na zisťovanie klímy v triede, sociogramy, schránka dôvery, dostupnosť psychológa.

Deľbu a rozmiestnenie tried v jednotlivých ročníkoch robíme tiež s prihliadnutím na aktuálnu situáciu a vzťahy v triede, zloženie triedy, nutnosť posilnených dozorov, prítomnosť pedagogického asistenta a pod.

2. KRÍZOVÉ ZÁSAHY

Cielená práca školských psychologičiek – práca s celou triedou, skupinkou detí, krízové intervencie, komunikačné hry, role-play, nácvik správania, diskusie, priama práca s obeťou a agresorom.

Postup pri podozrení na šikanu:

  • Upozorniť triedneho učiteľa
  • Kontaktovať školského psychológa (0948 617 138, alexandra.auxtova@essmt.sk, natalia.vrzdiakova@essmt.sk)
  • Vyhľadať pomoc poradenského zariadenia (CPPPaP, SCŠPP)
  • Anonymný podnet umiestniť do schránky dôvery (dvere Zborového domu)
  • Kontaktovať linku dôvery: 0800 500 500, 0800 117 878

Čím sa riadime v škole:

HLAVNÉ ZÁSADY:

  • Situáciu nebagatelizovať
  • Zachovať pokoj
  • Chrániť zdroj informácií, neprezradiť ho
  • Prezradiť čo najmenej o tom, čo už o situácii vieme
  • Všetky výpovede starostlivo zaznamenať

POSTUP PRI VYŠETROVANÍ:
Riaditeľ školy alebo ním poverená osoba zostavuje tím zamestnancov školy, ktorý navrhuje a zabezpečuje odborný postup pri riešení šikanovania:

Tím zamestnancov:

  • triedni učitelia obete a agresora
  • školský psychológ/výchovný poradca
  • zástupkyňa pre daný stupeň

Pri vyšetrovaní hľadáme odpovede na otázky:

  • Kto je obeť, koľko ich je?
  • Kto je agresor, koľkí sú?
  • Kedy, kde a ako ubližovali agresori obetiam?
  • K akým závažným prejavom došlo?
  • Ako dlho šikanovanie trvá?

Jednotlivé kroky pri prešetrení podozrenia na šikanu:

  • Vypočutie obete (individuálne, ideálne tak, aby agresor nevedel o tom, že sa situácia rieši); ubezpečiť obeť, že nepodnikneme žiadne kroky bez jej súhlasu
  • Identifikovanie svedkov, vypočutie svedkov, zozbieranie a zálohovanie dôkazových materiálov, (rozhovory svedkov robíme vždy individuálne)
  • Nikdy nekonfrontujeme obeť a agresora
  • Vypočutie agresora/ agresorov (ak ich je viac, tak individuálne)
  • Spísanie zápisu z vypočutia, tento sa priloží k riešeným prípadom, a druhá kópia ku katalógovým listom žiakov
  • Zaistenie ochrany obete (zvýšiť dozor, oslobodenie od dochádzky na niekoľko kritických dní…)
  • Výchov. poradca (príp. zástupca pre daný stupeň) spolu s psychológom pozýva rodičov obete (ZZ), rodičov agresora. OSOBITNE. Spísanie zápisnice.
  • Celý prípad vyšetrovania sa realizuje pri zachovaní dôvernosti až do vyriešenia
  • Nasleduje práca s celým kolektívom na podporu žiaducich foriem správania a posilnenie zdravých vzťahov
  • Vo vážnych prípadoch upovedomiť políciu, detského pediatra; kontaktovať CPPPaP
  • Po písomnom uzavretí celého prípadu, zvážení návrhov na opatrenia, vyjadrení obete, svedkov, agresorov, ZZ; riaditeľ rozhodne o ďalšom postupe v súlade s vnútorným poriadkom školy

Informovanie o výsledku všetky zúčastnené strany (ak je potrebné aj celú triedu) :

  • Oznámime spolužiakom, či a ako budú vinníci potrestaní
  • Vo vážnejších prípadoch to urobí riaditeľ školy
  • V prípade obáv o bezpečnosť obete od tohto kroku upúšťame

Ako rozhodujeme o udelení prospechového štipendia?

Škola v spolupráci s Nadáciou kresťanského vzdelávania sa snaží podporovať aj študentov s vynikajúcimi výsledkami. Preto sa každoročne snažíme udeliť žiakom s vynikajúcimi výsledkami prospechové štipendium. Jeho udelenie je podmienené schválením koncoročnej pedagogickej rady, na ktorú prinášajú svoje návrhy triedni učitelia. Pri udelení štipendia sa riadime posudzovaním podľa kritérií, ktoré sú uvedené v § 4 klasifikačného poriadku základnej školy nasledovne:

  • Kritéria na určenie najlepšieho žiaka triedy, ročníka a školy
    1. Najlepší žiak triedy, ročníka, respektíve školy sa vyhlasuje na konci školského roka a schvaľuje ho pedagogická rada.
    2. Najlepšieho žiaka triedy navrhuje triedny učiteľ, pričom sa hodnotí najmä: 1. prospech, 2. účasť na súťažiach, 3. správanie, 4. dochádzka. Triedny učiteľ navrhne toho žiaka, ktorý dosiahne najvyšší počet bodov podľa nasledujúcich kritérií:
  • Najlepším žiakom nemôže byť žiak, ktorý:
    1. má v danom klasifikačnom období zníženú známku zo správania,
    2. má v danom klasifikačnom období výsledné hodnotenie horšie ako prospel veľmi dobre,
    3. má v danom klasifikačnom období neospravedlnené hodiny,
    4. bolo mu v danom klasifikačnom období udelené výchovné opatrenie na posilnenie disciplíny.
  • Najlepším žiakom triedy sa stáva žiak, ktorý dosiahne najvyšší počet bodov. V prípade rovnakého počtu bodov o najlepšom žiakovi sa rozhoduje na pedagogickej rade.
  • Najlepším žiakom ročníka sa stáva žiak, ktorý dosiahne najvyšší počet bodov. Rozhoduje sa medzi najlepšími žiakmi tried. V triede, z ktorej je najlepší žiak ročníka, sa najlepším žiakom triedy stáva žiak, ktorý dosiahol druhý najvyšší počet bodov v danej triede.
  • Najlepším žiakom školy sa stáva žiak, ktorý dosiahne najvyšší počet bodov v škole. V prípade rovnosti bodov rozhoduje pedagogická rada. V ročníku, z ktorého je najlepší žiak školy sa najlepším žiakom ročníka stáva žiak, ktorý dosiahol druhý najvyšší počet bodov.

Obdobné kritéria sú uvedené v § 5 klasifikačného poriadku pre gymnázium.

Udeľovanie zníženého školného

K začiatku septembra 2020 evidujeme 17 žiadostí, ktoré boli zaslané Nadácii kresťanského vzdelávania, ktorá dlhodobo podporuje tento program. Každý má možnosť požiadať o znížené školné, každou žiadosťou a jej zdôvodnením sa v Nadácii poctivo zaoberajú.

Prečo sa zamerať na rozvoj myslenia 1. časť

Žiaci v slovenských školách sú často len pasívnymi objektmi vzdelávacieho procesu, najmä v prípade transmisívneho spôsobu vyučovania. V školách sa často dostávame do začarovaného kruhu: „Ja (žiak) som tu na to, aby ste ma naučili, povedzte mi, čo mám vedieť, čo sa mám naučiť, to vo väčšej či menšej miere urobím a neskôr vám to zopakujem. Prosím nezabudnite mi pripraviť k tomu poznámky, aby som sa to mohol poprípade od slova do slova naučiť.“ Táto hra na školu je veľmi bezpečná pre všetky zúčastnené strany, pre učiteľa, ktorý to zakrýva pojmom systematický prístup k obsahu, pre žiaka, ktorý potrebuje vedieť presne, čo sa naučiť, čo má vedieť a rodiča, ktorý potrebuje preveriť, či obe strany robia, čo majú.

Dobrodružstvo pochybovania, iného pohľadu, podstúpenie rizika, schopnosť ísť s kožou na trh a zviditeľňovať svoje myslenie a riskovať prípadný omyl, je vo veľkej miere eliminované a myslenie je iba pomocná disciplína vzdelávania. Dobre to vystihuje citát z Didaktiky fyziky (Ferko, 1988, s. 67):

„Pri klasifikácii a hodnotení žiackych vedomostí zisťujeme, že prevažná časť žiakov veľmi dobre odlišuje a zapamätá si z prebraného učiva to podstatné. Ak žiakovi pri odpovedi zlyhá pamäť, pomáha si myslením a ak nezaberie myslenie, vynorí sa pripomienka podporená predstavivosťou a myslením. … Z metód vyučovania sa snažíme uplatniť aktivizačné metódy, a to stupňovite od riešenia jednoduchých problémov k zložitejším problémom … žiaci si nielen osvojujú text učebnej látky, ale tvorivo ho prepracúvajú tak, aby ho mohli správne reprodukovať.“ Žiaľ, deje sa to niekedy aj v našej škole.

Vízia:

Našou pedagogickou odpoveďou na túto situáciu je budovanie a rozvoj kultúry podporujúcej myslenie tak, aby sa škola stala „miestom, kde skupinové ako aj individuálne myslenie je vnímané ako hodnota, je viditeľné a aktívne podporované ako súčasť bežnej, každodennej skúsenosti všetkých členov spoločenstva,“ ako to definoval R. Ritchhart vo svojej knihe Ritchhart, R. (2015): Creating Cultures of Thinking: The 8 Forces We Must Master to Truly Transform Our Schools. San Francisco: Jossey‐Bass, 2015.

V súčasnej dobe je veľmi populárnym pojmom kritické myslenie, o ktorom hovoríme najmä v súvislosti s tým, ako ľahko podliehame dezinformáciám a konšpiračným teóriám bez toho, aby sme si overovali informácie. Dovolím si však tvrdiť, že v školách potrebujeme vytvárať priestor pre systematický rozvoj myslenia ako takého, teda kreatívneho myslenie (otvorené pre nové cesty a riešenia, zvedavosť), reflektívneho myslenie (rozvoj schopnosti rozmýšľať o svojom myslení), ale rovnako ako aj kritického myslenie (hľadanie podstaty problému, pravdy, snaha o hlboké porozumenie, strategické a skeptické uvažovanie).

Profesor Harvardskej univerzity R. Ritchhart vidí riešenie v tom, že žiakom poskytneme nástroje, štruktúry a vzorce správania, ktoré podporujú a rozvíjajú u žiakov myslenie a zároveň ho zviditeľňujú. Mali by byť jednoduché a aplikovateľné naprieč všetkými predmetmi a vekovými kategóriami žiakov. Na základe svojho výskumu zhrnul a urobil súbor postupov najlepších učiteľov, ktoré rozvíjajú u žiakov myslenie a nazval ich myšlienkovými rutinami. Tieto myšlienkové rutiny chceme a budeme používať na našej škole nielen v práci so žiakmi.

Čo sú myšlienkové rutiny?

  1. Nástroje
    Nástroje, ktoré sa neustále znovu a znovu používajú v triede preto, aby podporili špecifické myšlienkové pochody ako napríklad: vytváranie prepojení, popis toho, čo je, budovanie vysvetlení, zvažovanie iných perspektív a uhlov pohľadu, zachytenie podstaty a vyvodenie záverov, zdôvodňovanie s dokladovaním resp. s dokazovaním.
  2. Štruktúra
    Štruktúra pomocou ktorej žiaci kolektívne rovnako ako aj individuálne iniciujú, objavujú, diskutujú, dokumentujú a manažujú svoje myslenie. Tieto štruktúry sú:

    • explicitné – majú svoje meno, aby sme ich vedeli identifikovať,
    • inštrumentálne – sú cieľovo orientované a vedú k cieľu,
    • sú v jednoduchých krokoch: ľahko sa dajú naučiť a zapamätať,
    • určené tak pre individuálne ako aj skupinové použitie,
    • dajú sa použiť v rámci rôznych kontextov,
    • pomáhajú odhaliť žiacke myslenie a urobiť ho viac viditeľným.
  3. Šablóna alebo vzor správania sa
    Osvojená šablóna správania sa, ktorá pomáha žiakom, aby formovali svoje myšlienky, zdôvodňovali a boli schopní reflexie. Zo šablón vznikajú rutiny, keď sa používajú neustále, znovu a znovu, zakoreňujúce sa tak v učiteľoch, ako aj v žiakoch.

V čom je sila používania myšlienkových rutín? Čo môžu priniesť nám ako učiteľom a žiakom? Aké dopady budú mať na našich žiakov? Inak povedané, prečo má zmysel sa tomu v škole venovať, prečo tomu venovať energiu a prečo sa tomu venovať neustále?

Kúzlo a sila používania myšlienkových rutín podľa R. Ritchharta je v tom, že:

  1. podporujú hlboké učenie sa,
  2. kultivujú zapojenosť a angažovanosť žiakov,
  3. menia postavenie učiteľov a žiakov,
  4. zvyšujú naše formatívne hodnotenie,
  5. zlepšujú učenie sa a výsledky žiakov – dokonca aj keď sú merané štandardizovanými, národnými testami,
  6. rozvíjajú schopnosť myslieť.

Nabudúce by sme sa pozreli detailne na jednotlivé silné stránky používania myšlienkových rutín.

Jozef Sopoliga, riaditeľ

Inovatívne vyučovanie ako a prečo? – 1. časť

Aby učiac sa pravde v láske, rástli v Krista v každom smere. Toto je motto našej školy a v duchu tohto motta pracujeme a vzdelávame našich žiakov. Chceme vychovať plnohodnotných ľudí, ktorí vedia komunikovať so svojím okolím, spolupracovať na tímovej úlohe, uvažovať o probléme a riešiť ho. Naša škola je moderná a pokroková. Učitelia pracujú na inováciách, prinášajú do vyučovania mnoho skvelých myšlienok a postupov. Naše a vaše deti pripravujú tak, aby sa v živote nestratili. Tak, aby vždy premýšľali nad tým, čo a ako robia a aby za svoje rozhodnutia a činy boli aj zodpovední. Chceme, aby ich myslenie bolo viditeľné, aby ich myslenie bolo nastavené na rast a úspech. Teší nás, keď nad zadanými úlohami rozmýšľajú a o ich riešení diskutujú so spolužiakmi. Sme radi, keď si svoje riešenia vedia obhájiť, ale vypočujú si trpezlivo aj riešenie iných spolužiakov. Pracujeme s chybou, lebo vieme, že len chyby, ktoré robíme a odhaľujeme nás posúvajú vpred. To je dôvod prečo… V tomto bloku by sme vám radi ukázali ako. Priblížime vám nielen našu prácu, ale aj naše plány, ciele, motiváciu a nadšenie, s ktorým túto prácu pre vaše deti robíme. Priblížime vám prácu a pokroky vašich detí.

Sme radi, že sa prostredníctvom newslettra môžeme s vami podeliť o naše úspechy a radosti, o úspechy a radosti našich žiakov a vašich detí. Tiež budeme radi, keď sa nám ozvete, spýtate sa, napíšete, čo by vás zaujímalo. A my sa pokúsime dať vám odpovede.

HEJNÉHO METÓDA VYUČOVANIA MATEMATIKY

Jedna z metód, ktorou je naša škola výnimočná, je metóda, ktorou vyučujeme matematiku – Hejného metóda. Matematika sa nemení. Je stále rovnaká. Často počúvame, že je náročná, nedá sa naučiť… Je a nedá sa, ak sa matematiku len učíme, nebaví nás to. Je to nuda a veľa vecí zabúdame. Ak sa pýtame ako a nie prečo, chýbajú nám súvislosti a spojenia, ktoré si na matematike v mozgu vytvárame, sú len dočasné a ak ich neobnovíme, časom sa vytratia. Známy neurológ doktor Martin Jan Stránsky hovorí, že „úplne najhoršie, čo sa môže stať, je, že žiak sedí v triede a učiteľka prednáša.“ Ďalej hovorí, že „ pre mozog je to úplná nuda. Je to neefektívne a nevedie to k zavedeniu žiadnej pamäte. Mozog sa má učiť pomocou diskusie, ústne, písomne a pomocou čítania a najmä vďaka porovnávaniu. Mozog registruje všetky nové informácie, tak, že to porovná s tým, čo už vie. A pokiaľ je tam nejaký rozdiel alebo pokiaľ je to stimulujúce, tak to mozog zaregistruje a založí to na správne miesto. To znamená, že učiť sa má cez stimuláciu, porovnávanie, diskusiu a cez robenie chýb. A zároveň to aj znamená, že učenie holých faktov je absolútne nanič, pretože mozog to nemá s čím porovnať. Aj rodičia si musia uvedomiť, že to, čo bolo dobré pre nás, nemusí byť dobré aj pre naše deti. To je argument, ktorý často počuť: „Ja som sa takto učil, tak chcem, aby sa aj môj syn takto učil, pretože to tak bolo vždy.“ Ale to je nešťastný argument.“ ( https://ciernalabut.sk/3471/neurolog-stransky-dobry-ucitel-nuti-deti-robit-chyby/)

Hejného metóda vyučovania matematiky je postavená na niekoľkých základných pilieroch. Prvý z nich je konštruktivistický prístup k vyučovaniu. Podľa M. Hejného a F. Kuřinu je „vzdelávanie, ktoré je prioritne orientované na transmisiu (prenos) časti hotovej vedy – z učiteľovej mysle, učebníc, encyklopédií…. – do pamäte žiakov, nie je optimálne, pretože nie je orientované na porozumenie, ale na fakty a výsledky. Základnou úlohou učiteľa je motivovať žiakov k aktivite, čo sa v matematike môže stať rôznymi spôsobmi: vhodnými otázkami, problémami, paradoxmi… Ak žiaci formulujú vlastné otázky, názory, námietky, naštartuje sa konštruktívny poznávací proces u žiakov, ktorí si vytvárajú vlastné predstavy a budujú si vlastnú poznatkovú štruktúru. V duševnom svete žiakov sa odohrávajú procesy porozumenia, vznikajú predstavy, kryštalizujú sa pojmy. Tieto konštruktívne prístupy k vyučovaniu matematiky vychádzajú z 10 zásad: 1. aktivita, 2. riešenie úloh, 3. konštrukcia poznatkov, 4. skúsenosti, 5. podnetné prostredie, 6. interakcie, 7. reprezentácia a štruktúrovanie, 8. komunikácia, 9. vzdelávací proces, 10. formálne poznanie. Pri dobre vedenom konštruktívnom prístupe k vyučovaniu je na minimum obmedzené riziko formalizmu. Matematické vzdelanie by malo mať zmysel a malo by byť užitočné. Malo by žiakom priniesť uspokojenie a radosť.“ (Hejný M.- Kuřina F.: Dítě, škola a matematika (Konstruktivistické přístupy k vyučování, Portál Praha 2001).

Druhým pilierom Hejného metódy vyučovania matematiky je rešpektovanie 12 základných princípov, geniálne zložených do uceleného konceptu tak, aby dieťa objavovalo matematiku samo a s radosťou. Vychádza zo 40 rokov experimentov a využíva historické poznatky, ktoré sa v dejinách matematiky objavujú od starovekého Egypta až do dnešných dní. Týchto 12 princípov (1. budovanie schém, 2. práca v prostrediach, 3. prelínanie tém, 4. rozvoj osobnosti, 5. skutočná motivácia, 6. reálne skúsenosti, 7. radosť z matematiky, 8. vlastný poznatok, 9. rola učiteľa, 10. práca s chybou, 11. primerané výzvy, 12. podpora spolupráce) si podrobnejšie vysvetlíme v ďalšom pokračovaní nášho bloku, v ktorom sa budeme Hejného metóde vyučovania matematiky zaoberať podrobnejšie.

Miroslava Konrádová

Jakub Šofranko

Jakub, si novou posilou na našej škole. Mohol by si sa nám predstaviť? Keby si mohol napísať tri vety, ktoré ťa charakterizujú, čo by to bolo?
Vo všeobecnosti som zvedavý človek, asi preto som mal vždy vysokú afinitu k prírodným vedám. Rád sa učím nové veci, nemám problém diskutovať s niekým, kto má iný názor ako ja. Momentálne sa snažím deliť svoj čas medzi prácu a rodinu – manželku a syna.

Čítať celý článok

Zuzana Ruttkayová

Učí slovenský jazyk a hudobnú výchovu v základnej škole, kde zároveň robí aj zástupkyňu pre 2. stupeň. Jej záľubou je práca v škole, práca s deťmi, s mládežou. Každú voľnú chvíľu sú jej vernými spoločníkmi kniha a hudba. Voľný čas trávi v prírode a so svojimi zvieratami.

Zuzka, vedela by si opísať tvoj vzťah k našej škole? Ak by si ho mala prirovnať k niečomu, čo by to bolo a prečo?
V našej škole pracujem už 12 rokov. Odvtedy sa tu vystriedalo veľa učiteľov a o deťoch ani nehovorím. Keď som začínala, začínal so mnou aj 2. stupeň ZŠ. Bola to výzva. Za tie roky niektorí ľudia vymenia niekoľko zamestnaní. Aj napriek tomu, že práca v našej škole je náročná, nedokázala som odísť. Keby to tak bolo, už by som odišla. Našu školu by som prirovnala rodine. Je tu veľa ľudí, s ktorými som začínala, každý človek v tejto škole ma posunul trošku dopredu. Rodina sa len tak neopúšťa. To by musel byť veľmi vážny dôvod.

Čítať celý článok

Cena Absynt

V školskom roku 2019/2020 sa naša škola zapojila do projektu Cena Absynt, ktorý vám najlepšie predstaví hlavný koordinátor Martin Benikovský. Článok je prebratý zo Žilinského večerníka z 28.09.2020.

Cena Absynt prekročila hranice mesta Žilina

Piatkové doobedie Žilinského literárneho festivalu patrilo už takmer tradične opäť študentom a, ako inak, kvalitnej literatúre. Takmer stopäťdesiat žiakov z desiatich žilinských a župných gymnázií prišlo do priestorov Novej synagógy v Žiline, aby spoznalo víťazov v štyroch súťažných kategóriách. O rastúcej obľube súťaže podporujúcej kritické myslenie a argumentačné schopnosti mladých ľudí svedčí aj januárové verejné SMS hlasovanie, v ktorom sa projekt Cena Absynt umiestnil spomedzi takmer štyristo projektov, žiaľ bez nároku na podporu, na dvadsiatom mieste.

Najstaršími kategóriami Ceny Absynt sú REB(ríček) a REČ(níctvo). V prvej z menovaných majú žiaci stredných škôl za úlohu prečítať približne päť súťažných kníh literatúry faktu z produkcie vydavateľstva Absynt. Na prečítanie vyše tisícpäťsto strán alebo obrázkov v elektronickej čítačke kníh majú študenti približne desať mesiacov. Na začiatku nového školského roka potom študenti udelia každý po jednom hlase nimi vybranej knihe.

Samotné hlasovanie študentov v kategórii REB(ríček) bolo v znamení kvalitnej prekladateľskej práce Simony Jánoškovej, Eleny Diamantovej alebo Petra Tkačenka a prinieslo prvenstvo knihe Kníhkupec z Kábulu od nórskej žurnalistiky Åsne Seierstad. S odstupom takmer dvadsiatich hlasov sa na druhom mieste umiestnila kniha švajčiarskeho spisovateľa Sachu Batthyanyho Čo to má spoločné so mnou? Medailové miesto študenti udelili napokon aj Američanovi Michaelovi Herrovi za knihu Depeše. Od zisku pomyselnej medaily delili sympatizanta Ceny Absynt Andreja Bána s knihou Trochu oheň, trochu voda len tri hlasy.

K hlavným ťahúňom záverečného programu patrila nesporne kategória REČ(níctvo). Delegáti z jednotlivých zapojených škôl sa pokúšali svojimi agitačnými prejavmi venovanými jednej z piatich súťažných kníh ovplyvniť mienku zúčastnených a zapôsobiť na odbornú porotu. V časovom limite piatich minút sa najlepším rečníkom ukázal Timotej Oršula z Bilingválneho gymnázia M. Hodžu v Sučanoch. Striebro v kategórii REČ si odniesla Kristína Kobolková z Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci no a tretie miesto patrí Emme Čačkovej z Gymnázia bilingválneho v Žiline.

Tretí ročník súťaže bol vďaka pandémii špeciálny. Pôvodne plánované výjazdy odborného tímu pod názvom Absynt na kolesách sa presunuli do digitálneho priestoru vo forme webinárov. Spomedzi dvestoštrnástich zapojených študentov zo Žiliny, Kysúc, Turca, Oravy a Liptova sa na online semináre pripojila viac ako, internetom vtedy ešte neotrávená, tretina študentov.

Či už vďaka práci lektorov alebo pre prebytok voľného času sa kategórie REP(ortáž) a REC(enzia) oproti druhému ročníku stretli v tomto roku s niekoľkonásobným nárastom zaslaných súťažných textov. Žiakom a školským koordinátorom boli pri práci na príspevkoch nápomocné aj dve pôvodné publikácie manuálov pre študenta z dielne Ceny Absynt.

Šéfredaktor zahraničného spravodajstva a zároveň predseda poroty v kategórii REP Matúš Krčmárik si myslí, že viaceré súťažné texty dosiahli úroveň profesionálnej reportáže. K takým nesporne patria súťažné texty absolventa Gymnázia Hlinská v Žiline Ján Barčiaka, ktorý si v kategórii REP odniesol mimoriadnu cenu za dvojicu reportáží venovaných pravicovému extrémizmu na Kysuciach a turizmu v Súľove. Zlato putovalo už známej tvári súťaže Kristíne Kobolkovej za autentické svedectvo o metaforickom utíchaní kysuckej dediny. Po Kristíninej pravici sa postavil jej sok z predchádzajúcej kategórie Timotej Oršula. Porota ocenila životný príbeh Timotejovho starého otca partizána. Poslednou ocenenou REP-u bola Nina Sýkorová z Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne za reportáž o jej prastarých rodičoch z Liptova.

Kategória REC sa oproti druhému ročníku nafúkla najviac. Nielen čo do množstva. Porotkyňa a literárna vedkyňa Mária Klapáková ocenila prínos ku kritickému mysleniu mladých ľudí a schopnosť správne podložiť svoj názor. Veď vybrať spomedzi piatich súťažných kníh jednu a následne sa rozhodnúť pre pochvalu, polemiku alebo kritiku je úlohou zo skupiny náročných. Najlepšie sa s uvedenými nástrahami vysporiadali Katarína Chovancová z Gymnázia sv. Františka v Žiline. Na druhom mieste bodovala Nikola Murgašová z Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci a poslednou ocenenou v kategórii REC je Nina Sýkorová z Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne.

Gymnázium bilingválne v Žiline ako hlavný organizátor Ceny Absynt sa chce poďakovať školským koordinátorom na jednotlivých gymnáziách, vedeniu Žilinského literárneho festivalu, mestu Žilina a Žilinskému samosprávnemu kraju za hladký priebeh symbolického tretieho ročníka. V štvrtom ročníku je naplánované rozšírenie súťaže na viaceré gymnáziá na území žilinskej župy. Veď, ako hovorí jeden z účastníkov,“…vybrané knihy sa mi väčšinou čítajú samy.“

Martin Benikovský
hlavný koordinátor Ceny Absynt

Konfirmačná slávnosť v martinskom cirkevnom zbore (príhovor rodiča)

Priatelia, bratia a sestry,

v prvom rade sa chcem v mene nás, rodičov, rodinných príslušníkov a ostatných priateľov poďakovať vedeniu cirkevného zboru a mládeže za všetok čas, ochotu a energiu, ktorú ste počas vyučovania a letného kempu vynaložili pri príprave našich detí na konfirmačnú skúšku a túto slávnosť. Ďakujeme za všetku Vašu trpezlivosť a mnohé rozhovory, svedectvá a životné rady, ktorými ste vzdelávali naše deti a pripravovali ich na život v dospelejšej viere. Ako rodičia vieme, akou výzvou je ísť príkladom a udržať si nervy na uzde napriek spánkovému deficitu či ostatným pracovným povinnostiam.

Ako druhé by som sa chcel prihovoriť celému martinskému cirkevnému zboru. Prosím Vás, bratia a sestry, aby Vám rast vo viere, životné záujmy, radosti a strasti týchto mladých ľudí neboli ľahostajné. Spomínam si na moju prvú skúsenosť s týmto cirkevným zborom, bol som len o pár rokov starší od týchto konfirmandov. Martinská mládež sa vtedy nezmestila do zborovej siene, tak sa stretávala v telocvični tu vedľa v Zborovom dome. Paradoxne, napriek tomu, že dnes sa tu v areáli Memorandového námestia každodenne vzdeláva vyše 700 detí na Evanjelickej spojenej škole, akosi sme ako cirkevný zbor stále nenašli spôsob, ako ich intenzívnejšie osloviť a vytvoriť im priestor v aktívnom živote tohto cirkevného zboru. Pritom dlhodobo vidíme, že naše tradičné formy nie sú plne schopné osloviť mladých a ich rodičov, ktorí sa v evanjelickej tradícii pohybujú na jej periférii. Nemyslím si, že je to chyba týchto mladých. Skôr nás, ktorí sme „tu doma“. Je našou úlohou nielen pozývať, ale hlavne vytvoriť z tohto cirkevného zboru bezpečný a zaujímavý domov pre rozvoj ich duchovnej osobnosti.

Ako tretej skupine sa chcem prihovoriť Vám, rodičia a príbuzní našich konfirmandov. Keď sme už boli ako rodičia ochotní – podobrotky, či pozlotky – viesť naše deti k tomu, aby sa dva roky pripravovali na túto slávnosť, momentálne by bolo férové ostať verní tomuto nášmu presvedčeniu. A teda aj naďalej ich povzbudzovať a hlavne sa pridať k tomu, aby to naše kresťanské vzdelanie a presvedčenie neostalo iba tradíciou na papieri, ale aby sme ho aktívne žili aj vo svojich rodinách, aj tu v kresťanskom spoločenstve.

Nakoniec sa chcem prihovoriť Vám, milí konfirmandi. V piatok na skúške Vám pán farár spomínal historku z jeho konfirmačnej skúšky, kde sa mu to jediné, ktoré vtedy z kresťanskej vierouky vedel – tretie Božie prikázanie – stalo takpovediac osudným. Počas Vašej prípravy, aj počas tejto slávnosti, zaznelo mnoho biblických textov, a jeden z nich máte vo svojom konfirmačnom svedectve. Všimnite si ho, počúvajte s otvorenými ušami a otvoreným srdcom. Slovo Božie má moc sprevádzať Vás celým Vaším životom.

A na záver mám pre Vás ešte jednu výzvu: Buďte vo svojom životnom hľadaní tej správnej cesty vytrvalí. A ak uvidíte niečo nesprávne, búšte do zastaraných zvyklostí a systémov. Buďte v tom poctivejší, ako bola naša generácia – generácia Vašich rodičov, aby keď bude niektorý z Vás, takto o zhruba 20-30 rokov, stáť na mojom mieste, aby ste mohli povedať, že tento cirkevný zbor je tým miestom, kde sa cítite ako doma: Vy, Vaša rodina, a hlavne Vaše dospievajúce deti.

Nech Vás v tom Pán Boh vedie a požehnáva.

Tomáš Gulán

Biela pastelka

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, organizátor verejnej zbierky Biela pastelka, je občianske združenie, ktorého členmi sú ľudia so zrakovým postihnutím, ich priatelia a príbuzní i rodičia nevidiacich a slabozrakých detí.

Už štvrtý rok sa naši gymnazisti zúčastnili tejto zbierky, celkovo 20 študentov 2. ročníka počas piatku 18.9. v uliciach Martina zbieralo peniaze na pomoc slabozrakým a nevidiacim. Okrem toho sme so študentmi navštívili aj “hlavný stan” zbierky na Divadelnom námestí, kde nám pani Strončeková z Únie nevidiacich a slabozrakých ukázala praktické ukážky z denného života ľudí so zdravotným postihnutím.

Dobrou správou je, že práve jedna naša žiacka skupina odovzdala pokladničku s najvyššou vyzbieranou sumou v celom Žilinskom kraji. O presných počtoch vás budeme informovať v nasledujúcom čísle ESSMT news. Viac informácií o zbierke a jej využití nájdete na www.bielapastelka.sk. Ešte raz veľká vďaka našim študentom za ich pomoc!

O chudobe a o viere

Prvý júlový týždeň. Na východe Slovenska záplavy. Operatívne v martinskom cirkevnom zbore vyhlasujeme zbierku pre zaplavenú rómsku osadu.

Druhý júlový týždeň. Prebieha u nás Letná biblická škola. Dievčatá deviatačky mi pomáhajú triediť priebežne vyzbierané veci.
Nedeľa. Zbierka vrcholí. Nakladáme školský mikrobus, priestorovo ledva stačí. Máme teda vyzbieraných takmer 5 m3 šiat, hygienických potrieb, hračiek, pomôcok. Fantázia!

Pondelok. Vyrážame smer okres Prešov. Nakoniec smerujeme do rómskej osady pri Chminianskych Jakubovanoch, kde sme už predtým mali vytvorené kontakty.

V osade to vyzerá asi takto: cesta do obce je kľukatá, už 2 kilometre pred obcou sa pri ceste motá kopa detí, miestni nám kývajú. Prichádzame do osady. Opätovne ma zaskočí prašná, blatistá, hrboľatá cesta, pod kopcom nahromadené chatrče, stavebný materiál väčšinou recyklát z iných domov, väčšina materiálu však asi ako kurník u mojich starých rodičov. Prechádzame autom cez most nad potokom, ešte že je na tom mikrobuse vyšší podvozok. Nad hlavami naťahané elektrické drôty priamo zo stĺpa, v celej osade nie je prístup k pitnej vode, iba dve plytké studne. A kanalizácia… splašky stekajú stredom osady, prekračujeme teda aj tento alternatívny arómou prýštiaci potok.

U Borisa, rómskeho a kresťanského aktivistu, skladáme väčšinu vecí. Slovníku nerozumiem, všetci hovoria iba po rómsky, po slovensky len málokto, aj to len s nami. Ako poďakovanie ideme do chalúpky jeho nevesty, s rešpektom popíjame instantné kapučíno. Voda zo studne našťastie prešla varom.

Debatujeme vonku na „dvore“.

Ne-ne-nedáš mi pro-pro-prosím… Pozerám na chalana s dvomi poohýbanými barlami… ci-…cigaretu?

Podáva mi ruku, no nedokáže ju vystrieť, pritom mu jedna barla padne do blata.

Ako sa voláš? Pýtam sa ho, spolu sa zohýbame po jeho barlu.

Ma-ma-maroš.

Podávam mu cigaretu. Aj tá mu z trasúcej sa vetchej ruky vypadne na zem. Dvíham, pripaľujem, podávam mu ju priamo do úst.

Medzičasom mi Boris vysvetľuje: To je Maroš. Boh je mocný. Pán ho uzdravil. Pred dvoma rokmi vôbec nechodil. Modlili sme sa za neho. Boh je mocný.

Maroš sa ma pýta: O-odkiaľ ste?

Z Martina, hovorím s úsmevom a vysvetľujem, akú dlhú cestu sme k nim merali.

Skočí mi do reči: Ta-tam to po-po-poznám. Uškŕňa sa.

Si tam bol? Pýtam sa ho.

A-áno. V Su- Sučanoch. V ba-v base. Opäť sa štrbavo uškŕňa.

Boris pridáva: Boh je mocný. Pán ho uzdravil.

Následne sa ideme prejsť po osade, okolo nás veľký zhluk prevažne bosých detí, prípadne staršie sestry, ktoré majú na rukách mladších zafúľaných súrodencov. Po návrate prichádza k slovu opäť Maroš:

Po-Poď ku mne. A ukazuje na maringotku za cestou. Po-poď!

Chvíľu to trvá, kým sa tam dostane.

Je to obytný príves, ešte so značkou NDR. Dvere síce držia, no sú značne odhnité. Maroš ostáva vonku, mňa pobáda vstúpiť dnu.

Obzerám sa okolo seba, nie je príliš na čo pozerať. Napravo od dverí akýsi vypelichaný matrac, Marošov. Predo mnou dve drevené laty, akože kuchyňa, dva či tri hrnce, v jednom z nich zbytky jedla z minulých dní. V zadnej časti prívesu čosi pripomínajúce posteľ. Spoznávam to podľa zašpinenej a zodratej periny. Okolo periny sa hmýri roj múch.

Maroš sa vyteperí do svojho obydlia, prejde ku posteli, odkryje perinu. To je mô-môj o-otec. Má-máš ci-ciga… ďalej nemusí hovoriť, pochopil som, že aj otec by si dal cigaretu. Bezzubo sa na mňa usmeje. Nič nehovorí, len sa veľavravne, priam túžobne usmieva. Pripaľujem cigaretu, vkladám mu ju priamo do úst. Kostrbato potiahne. Odklepnem na zem a podávam naspäť.

Maroš vysvetľuje: Je ne-nemý, … zrýchlim to: je po porážke, odvtedy nehovorí, ja sa tu o neho starám. Prišiel aj o jednu nohu, ktorej mokvavý kýpeť mi Maroš, mám pocit, že takmer hrdo ukazuje. Starý muž vyzerá ako z UNICEF fundraisingu, ochabnutý s dospeláckou plienkou. Roj múch, napriek dymu, aj naďalej krúži okolo otcovej hlavy.

Ešte chvíľu sme sa rozprávali.

Nakoniec som mu tam nechal zvyšok krabičky aj so zapaľovačom, v dúfaní, že nespôsobí požiar.

Vychádzam von… a musím sa párkrát zhlboka nadýchnuť.

Priznám sa, už som v živote videl všeličo, no toto bol pohľad, ktorý mám odvtedy pred očami a nedá mi pokoj. Selfie som si s nimi vnútri nespravil, zdalo sa mi to ako hyenizmus.

Celou cestou domov si lámem hlavu, či už som ozaj videl vrchol, lepšie povedané dno chudoby a ľudskej úbohosti, alebo či to vôbec môže byť ešte horšie.

Medzičasom prešli prázdniny.

Je koniec augusta.

Vtom prichádzajú správy o ďalších záplavách na východe. A od Borisa live-video. Z potôčika, ktorý pretekal spodnou časťou osady, sa stala riadna riava. Na videu pozerám, že miesto, kde sme parkovali a vykladali naše veci, je momentálne asi meter pod vodou a bahnom.

V panike preskenujem celé video, či zahliadnem aj Marošov príves. Stále je na svojom mieste, voda našťastie iba do polovice kolies. Okamžite volám Borisovi, že čo je s Marošovým otcom. „Toho sme našťastie stihli vytiahnuť von, kým voda ešte stúpala. Boh je dobrý.“

Blíži sa jeseň a chladnejšie noci. V Jakubovanoch ostalo 70 ľudí bez aj tak chabej strechy nad hlavou. Mnohí ďalší vypratávajú zvyšky bahna zo svojich chatrčí. Z našej zbierky, ktorú sme tam pred necelými dvoma mesiacmi doniesli, tiež ostalo len torzo, väčšinu vzal rozvodnený potok. Voda v miestnej studni je už úplne nepoužiteľná, most do osady to našťastie vydržal. Rovnako ako Ma-marošov príves.

Žasnem nad tou chudobou a nad ich vierou. Aj v tejto situácii vidím pred sebou Marošov štrbavý úsmev, roztrasenú poloochrnutú ruku, chromého otca a vyznanie: Bo-Boh je do-dobrý.

Rozmýšľam, čo teraz s tým.

Nuž čo? Len znovu naplniť mikrobus, znovu sa vydať na cestu, znovu rozdať všetky cigarety a znovu zažiť ich svedectvo o biede a o viere, že Boh je dobrý.

Kto máte odvahu a dosť silný žalúdok, pozývam vás pridať sa.

Tomáš Gulán