Rok: 2020

Píše sa voľne, bez kontroly, automaticky, autenticky v časovom intervale 10 minút. Učiteľ každé dve minúty zadáva slová, ktoré písanie posúvajú ďalej. Počas písania boli použité slová smerujúce k piatim častiam vnútornej kompozície epického diela. Použité slová sú v texte vyznačené. Výsledok tvorby niektorých našich žiakov si môžete prečítať. Práce sú originálne a kontrastné zároveň. Texty sú spontánne, žiaci nemali čas na kontrolu a úpravu. Nech sa páči, posúďte sami.

Desať minút

Dnes ráno som sa zobudil, videl som vzduch a strom, balkón, pes, červ, vták sa tiež zobudil, ale som sa nemusel, ani ten vták sa nemusel zobudiť, mohol zomrieť. Samko furt hovorí a zas nevie, čo má robiť, pýta sa či máme písať iba slovenské slová a ja mu hovorím, že môže aj anglické. Zaujíma ma, aký bude výsledok jeho úsilia. Tablet, stôl, zrazu sa zmenilo… lampa, svetlo už je modré, modré svetlo je lepšie než žlté na zobudenie sa, človek si pamätá viac nie len z reality, ale aj zo snov alebo naopak. Dnes je zima, pondelok, 12:08 a 22 sekúnd. Samko sa znova pýta, čo máme robiť a je zmätený, nedáva mu to zmysel, je plešatý a nedáva mu zmysel, čo robíme. Mohol by som skončiť písať, ale nechce sa mi. Akože stena je biela a dvere tiež, drevo z Kanady alebo skôr z Poľska. Stláčanie klávesov, modrá blikajúca farba, hnedý stôl, drevený stôl, znova klávesy a monitor, monitor, monitor, monitor, monitor… elektrina ide pomaly, ale keď tu zrazu vidí púšť, rozdiel teplôt až 50 stupňov, piesok nevie udržať teplo, napokon na púšti spadlo lietadlo a vychádza z neho človek, prežil to a vidí dieťa, čo na púšti zametá piesok, myslí si, že je v nebi, ale je stále len v jeho hlave, a až teraz sa preberá. Zistil, že to neprežil, a tak sa pochová. Pozerá, ako z jeho hrobu rastie strom, z ktorého si postavil dom, v ktorom zomrel. Monitor, plechovka, zbraň, bože, nech už je koniec.

Michal Šťastný, IV.BG

Desať minút

Dnes ráno som vstala, umyla si zuby a pozdravila som sa rannému slnku, ktoré ma šteklilo cez okno jeho nevinnými lúčmi.

Zrazu sa zmenilo počasie tak ako moja nálada. Zo severu sa priviali silné mohutné mraky a moje vnútro prepadol nepokoj, akási neistota, ktorá vo mne v hlbinách driemala. Prišla rovno aj s hustým dažďom. Prvé slzy vychádzali zo zrkadla mojej duše po bielej pokožke.

Mohla by som skončiť tok mojich myšlienok, ale nožnice na takýto motúz nepoznám. Stále premýšľam a strácam sa v spomienkach na bezstarostné ráno, do ktorého som sa prebudila. Na bezstarostné ráno, ktoré je tak ďaleko.

Keď tu zrazu ranný lúč vsiakol moje slzy. Prerazil všetky mraky môjho vnútra a ukázal mi svetlo v daždi. Moja pokožka ožila tak ako moja myseľ. Dážď vo mne zanechal semienka kvetu, ktoré so sebou priniesol.

Napokon, len zo slnka a dažďa môže vyrásť prekrásny kvet. Bez utráp nejde poznať šťastie. Bez smútku nepoznáme radosť. Malý kvietok, ktorý vo mne teraz je, rastie a dúfam, že nezhnije.

Denisa Kršková, IV.BG

„Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný.“ Milan Rastislav Štefánik, generál, politik a z časti aj osloboditeľ. Mal nemožný plán, oslobodiť ľudí, ktorí nemali ani vlastný štát, oslobodiť nás. A práve tie najzaujímavejšie plány sa často stanú skutočnosťou. Samozrejme, že by sa mu to nepodarilo bez iných ľudí, ktorým môžeme ďakovať za slobodu a z časti aj prvej svetovej vojne. Zhoda okolností, smelý plán, vytrvalosť, vytvorili spoločný demokratický štát. Po storočiach utláčania sme boli opäť slobodní.

Koľko z nás dnes vie, čo naozaj sloboda znamená? To, že môžeme cestovať, voľne sa pohybovať, vyjadriť svoj názor, je súčasťou slobody. No čo si vtedy museli myslieť ľudia? Po storočiach nás utláčali, keď nie jedni, tak druhí a konečne sa podarí vytvoriť demokratický štát. Zrazu už nemusia byť pod niekým, len počúvať, ale to nie je také jednoduché. Nie je to, ako keď sa rozhodnete pozrieť si iný film. Naučiť sa so slobodou žiť, bolo a je určite ťažké, ale dá sa to. Preto mám pocit, že stále mnohí z nás nevedia, čo je stred slobody. Je to o tom, aby sme si vedeli nastaviť myseľ a nezabúdať, že so slobodou prichádza zodpovednosť. Dnes je už väčšina štátov demokratická, ale mnohé iné stále nie. Nemali by sme však zabúdať, že medzi slobodou a diktatúrou je veľmi tenká hranica. A preto ani tie demokratické štáty si nemôžu byť na sto percent isté svojou slobodou, pokiaľ o nej nediskutujú. Už Rimania vedeli, že demokracia a sloboda, ktoré sú základnými piliermi štátov, sú o debate. Sme tí, čo sme dostali do rúk úžasnú možnosť, ale aj zodpovednosť a je na každom z nás, čo s ňou urobíme. Buď pôjdeme ďalej, udržíme si slobodu alebo sa môže stať, že o ňu prídeme. Dokonca my sami, Slováci, sme v novembri 1989 bojovali za slobodu, možno sme však nemysleli na to, že to automaticky neznamená úspech, ale je to príležitosť. Z histórie vieme, že aj iní bojovali opäť za tú istú slobodu, tá sa však mení v rukách tých, ktorí ju majú. Môžete ju pretvoriť na niečo ešte lepšie, ale tak isto ju aj pochovať so všetkými nádejami. Možno už vtedy Štefánik vedel, že tí, čo si ju nevybojujú, ju nebudú mať. Preto sa k tejto možnosti môžeme postaviť čelom a nebáť sa ju prijať, lebo ten, kto má strach, rýchlo môže stratiť to, o čo bojoval.

Možno teraz, keď si pripomíname svetový deň slobody, skúsme pomyslieť na naše dejiny, na to, ako sme o slobodu prišli a opäť sme ju dostali. Pretože iba z minulosti si môžeme zobrať ponaučenie, aby sa to v prítomnosti – dnes opäť neopakovalo. Posúďte sami, či sme slobody ako spoločnosť naozaj hodní.

Andrea Bačeová, 1. AG

Sloboda je široký pojem. Pre niekoho je to sloboda slova, pre iného pohybu, zhodneme sa však na tom, že má veľa podôb. V posledných mesiacoch sa asi o ničom inom nerozpráva ako o koronavíruse. Je to vážna téma, s ktorou prichádzajú prísne opatrenia a nám nezostáva nič iné, a to dodržiavať ich, ak nechceme prísť aj o posledné zvyšky slobody. Pretože tu to nie je o slobode a o demokracii, tu je to buď alebo.

Rešpektujeme nariadenia, lebo nechceme, aby ľudia zomierali, no zároveň si kopeme jamu sami pod sebou. Nastavili sme sa tak, že niečo musíme, lebo je to dobré, no ako dlho budeme situáciu ešte zvládať? Nie je čas sa posunúť vpred a opäť otvoriť dokorán „bránu“ slobode?

Ak si niekto myslí, že koronavírus neobmedzil našu slobodu, nevie o čom voľnosť a demokracia naozaj je. Je to v prvom rade o diskusii, hľadaní kompromisu a nemusí to znamenať, že keď chceme ochrániť jednu časť spoločnosti, vzápätí zničíme tú druhú. Predstavte si hojdačku, raz ste hore a raz dole. A kto zo spoločnosti je tu hore alebo klesá ešte nižšie? Obmedzili sme si slobodu a rozdelili sme sa ako spoločnosť ešte viac. A to je to najhoršie, čo sa mohlo stať. Pretože ak je spoločnosť rozdelená, nikdy sa nebude na niečom poriadnom môcť zhodnúť.

Pred pár mesiacmi sme mali cieľ – zastaviť to, ale čo teraz? Mnohí z nás sú „unavení“, chceme počuť, kedy konečne už bude dobre. A namiesto toho dostávame ďalšiu nádielku nariadení a sami si slobodu utláčame. To, za čo sa v novembri 1989 bojovalo, za demokraciu a slobodu, si necháme len tak opäť zobrať? Očividne to tak vyzerá, pretože je jedna vec obmedziť si slobodu, pretože máme cieľ, ale druhá vec je o ňu prísť, len preto, že sami nevieme, čo ďalej. To, že budeme ticho a súhlasne prikyvovať znamená, že si nie sme slobody hodní. Musíme si ju vedieť udržať, pretože sloboda tu raz je, no rýchlo môže zmiznúť. A preto si dovolím povedať, že koronavírus obmedzil našu slobodu a nielen on, my sami sme to dotiahli až sem, obávam sa, že sme klesli na samé dno, pretože sme si slobodu nechali zobrať. Môj záver je: Ak si myslíme, že slobodu nám niekto vybojuje alebo sa len tak niečo zlepší, naozaj si ju nezaslúžime.

Andrea Bačeová, 1. AG

Stredoškoláci nečítajú – práve toto tvrdenie a zároveň aj pokus o jeho vyvrátenie stálo na začiatku súťažného podujatia Cena Absynt.
Študenti čítajú veľa a často, ale nie vždy to, čo sa im prikazuje alebo predpisuje. Cena Absynt vznikla zároveň aj v súvislosti s priaznivou odozvou študentov na vydanie knižnej edície Prekliati reportéri. Jej cieľom je ponúknuť študentom stredných škôl kvalitnú medzinárodne uznávanú, prekladovú i pôvodnú reportážnu literatúru, a tak rozširovať ich čitateľskú gramotnosť a vplývať na ich vnímanie ľudsko-právnych a občianskych problémov nielen doma, ale aj vo svete.

Tento rok sa zúčastňujú aj študenti nášho gymnázia už po druhýkrát 4.ročníka tejto súťaže, aby tak rozvíjali nielen tvorivosť, ale aj sa zdokonaľovali v oblasti písania reportáží a recenzií. Okrem hlasovania za najlepšiu knihu po prečítaní piatich aktuálnych súťažných kníh súťažia aj v kategórii reportáž a recenzia, kde si môžu precvičiť svoje investigatívne schopnosti a vytvoriť tak pôvodnú reportáž alebo recenziu na voľnú tému. Poslednou súťažnou kategóriou je rečnícky prejav, ktorý predstavuje verbálny súboj delegátov jednotlivých škôl zo žilinskej župy o hlavnú cenu – originálne umelecké dielo s názvom Cena Absynt.

Janka Šuchová

Viete si predstaviť, že po 8 hodinách dištančného vzdelávania, by ste sa nerozhodli počítač vypnúť a ísť relaxovať, ale dobrovoľne by ste pokračovali účasťou na online sústredení fyzikálneho zamerania? Aj napriek tomu, že sústredenie by prebiehalo ešte ďalšie 4 hodiny a témy by boli naozaj hutné? Vravíte, že nie? Áno, je to výkon, ktorí neváhali podstúpiť žiaci z fyzikálneho krúžku.

V dňoch 10. – 12. 11. 2020 sa zúčastňovali prednášok na témy ako Synchronizácia plameňov sviečok, Senzor na detekovanie feromagnetických látok, Ultrazvuková pumpa a mnoho iných. Celkovo 17 náročných prednášok, s ktorými sa popasovali. Cieľom bolo získať teoretický základ k tomu, aby mohli riešiť úlohy v rámci súťaže Turnaj mladých fyzikov. Takže nám ostáva už len držať palce pri ich následnom experimentovaní.

Martin Štubňa

Keďže zbierka Giving week prekonala svojím množstvom naše logistické možnosti a navyše viacerí rodičia sa ozvali aj po skončení zbierky, že majú ďalšie veci na darovanie, druhú várku sme viezli do Chminianskych Jakubovian s dobrovoľníkmi z projektu Black and White dňa 25.11.2020. Opäť sme skontaktovali laického kazateľa Borisa Rakaša a zamestnankyne o.z. Cesta von, Omamy, priamo v osade a doručili vyše 50 vriec a krabíc oblečenia, hygienických potrieb a základného vybavenia domácností. Počas návštevy sme tiež pomohli vyčistiť jednu parcelu, na ktorej je plánovaná stavba prístrešku pre prácu Omám priamo v teréne. Miestni posielajú pozdravy a vďaku za vykonanie a doručenie zbierky. My tiež ďakujeme všetkým darcom a dobrovoľníkom a tiež miestnym za vrelé prijatie, chutný obed a modlitby.

To start on a personal, slightly selfish note, Covid-19 has almost destroyed some of the extra-curricular activities I enjoy participating in with students. Since March, three of the Model UN conferences we usually attend have been cancelled. AproMUN in Bratislava did go ahead in September, but in a diminished form. And we have lost MarMUN 2021 to the virus. It’s a similar story with language-related activities ; for example, not being able to gather at school means there has been no ‘Noc jazykov’ this term.

Still, we decided to go ahead with Olympiada. Since much of this competition consists of a written language test, it is easily realisable online. The same is true of the speaking part, especially now that students and teachers have become accustomed to interacting on Google Meet. However, for those same reasons, I did wonder what the level of interest would be, or if there would be interest at all. If I was a student having to cope with a lot of compulsory screen time, I’m not sure I would be enthusiastic about participating in an online competition.

At our school, nearly all the students qualify for the 2C1 level of the English Olympiada. It means that they have more lessons per week in English than the state prescribes to ‘normal’ secondary schools, but that they have not spent an extended period of time in an English-speaking country and do not have a parent or close relative who speaks English as a first language. Unfortunately, there is no age division. In my opinion, two separate competitions, one for (say) first and second year bilingual school students and another for the third year and above, would be a welcome development.

As to this year’s school round, English teachers nominated likely candidates in their classes and these students were invited to participate. In total, nine took part in the first round, which was the written test, and the four with the best scores progressed to the speaking task the following week (November 23rd). The standard was good, considering the demands of this level and the fact that we used an old test from the regional round. All participants scored at least 60% ; the equivalent in a Cambridge Advanced English test (for example) would see them gain a C1 level certificate.

There was only a single point dividing the first four students, and all four did very well in the speaking task. This is typically how it goes in the Olympiada in all rounds ; two years ago, our student in the regional round finished second, half a point behind the winner. Two years before that, our representative finished fourth, still just one point behind the winner. The tiniest details can be important.

Anyway, I would like to thank my colleagues for their help in nominating and encouraging students. Much appreciation and admiration too to those who participated. The standards they produced made the competition worth organising. With the Covid situation as it is, we have no way of knowing how the Olympiada will proceed in the following rounds. However, I trust that Alexandra Vojčická, our school round winner, will have another chance to show her skills, whether in person or online.

1st – Alexandra Vojčická (IV.BG)
2nd – Klára Košíková (IV.AG)
2nd – Alexandra Rusnáková (III.AG)
2nd – Terézia Kacianová (III.AG)

Participants
Alexandra Gardasova (III.BG)
Ján Stehlik (IV.BG)
Rastislav Nemec (III.BG)
Viktória Vandlíková (III.BG)
Zuzana Buľovská (II.BG)

James Baxter