Lauren, Slovakia must be very different from the USA. What is the biggest culture shock you have faced so far?
The biggest culture shock I have noticed would be picking your own table at restaurants. My first time going to a restaurant was in the pedestrian zone in Martin.
I timidly walked through all the tables outside in search of a hostess desk. Nothing looked like a familiar hostess area, but I did notice a sign in Slovak next to a hand sanitizer table. I thought “this must be it!” Then I stood inside the door for about ten minutes until a staff member who spoke English told me that I could just seat myself.
Zamestnanci
Rozhovor s Nickolasom Andersonom (anj.)
We all know, Nick, that you come from the USA. But could you describe more precisely from which state you are? What is it like there?
I come from Minnesota which has some interesting stereotypes such as cold, snowy winters, foods like tater-tot hotdish (which is amazing) and lutefisk (not so amazing), accents similar to those of Canadians, and “Minnesotan goodbyes” which can last hours when trying to leave a family gathering.
Predstavujeme nového kolegu – Erik Paučo
Erik Paučo je od marca novou posilou učiteľského tímu našej škôlky. Kolegyňa Janka Rakúsová mu položila pár zoznamovacích otázok.
Všetko, čo som kedy chcel vedieť o… Ivanke Sopúchovej
Aká si bola žiačka?
Začíname takto zostra? 😛 Rozmýšľam, ako to tu napísať tak, aby to nevyznelo príliš sebavedome. Veľmi dobrá. Niekto by povedal, že som bola bifľoška, ale mňa vždy bavilo učiť sa a nikdy som nemala problém zapamätať si veci, ktoré som niekde počula alebo si prečítala (a čítala som vždy veľa a rada). A navyše som z tých ľudí, čo majú sklony k perfekcionizmu a sú veľmi zodpovední a disciplinovaní, a to sa pretavilo aj v mojom prístupe k štúdiu a následne sa odzrkadlilo na výsledkoch.
Všetko, čo som kedy chcel vedieť o… Monike Loncovej
Aká si bola žiačka?
Patrila som k svedomitým žiakom – vždy všetko načas, najlepšie na 100%. Táto, povedala by som nie vždy pozitívna vlastnosť, mi ostala dodnes. Niekedy je lepšie neklásť si na seba „celý svet“.
Školníkom aj hudobníkom v jednom
Sú ľudia, ktorých stretávame pravidelne, a pritom pre nás dlhodobo ostávajú zahalení tajomstvom. Prípadne sú takí, ktorých tvár je nám síce dobre známa, no o ich pracovnom a osobnom živote nevieme takmer nič. Jedným z týchto zamestnancov našej školy je pre mnohých z nás napríklad Noro Skaličan.
Jakub Šofranko
Jakub, si novou posilou na našej škole. Mohol by si sa nám predstaviť? Keby si mohol napísať tri vety, ktoré ťa charakterizujú, čo by to bolo?
Vo všeobecnosti som zvedavý človek, asi preto som mal vždy vysokú afinitu k prírodným vedám. Rád sa učím nové veci, nemám problém diskutovať s niekým, kto má iný názor ako ja. Momentálne sa snažím deliť svoj čas medzi prácu a rodinu – manželku a syna.
Zuzana Ruttkayová
Učí slovenský jazyk a hudobnú výchovu v základnej škole, kde zároveň robí aj zástupkyňu pre 2. stupeň. Jej záľubou je práca v škole, práca s deťmi, s mládežou. Každú voľnú chvíľu sú jej vernými spoločníkmi kniha a hudba. Voľný čas trávi v prírode a so svojimi zvieratami.
Zuzka, vedela by si opísať tvoj vzťah k našej škole? Ak by si ho mala prirovnať k niečomu, čo by to bolo a prečo?
V našej škole pracujem už 12 rokov. Odvtedy sa tu vystriedalo veľa učiteľov a o deťoch ani nehovorím. Keď som začínala, začínal so mnou aj 2. stupeň ZŠ. Bola to výzva. Za tie roky niektorí ľudia vymenia niekoľko zamestnaní. Aj napriek tomu, že práca v našej škole je náročná, nedokázala som odísť. Keby to tak bolo, už by som odišla. Našu školu by som prirovnala rodine. Je tu veľa ľudí, s ktorými som začínala, každý človek v tejto škole ma posunul trošku dopredu. Rodina sa len tak neopúšťa. To by musel byť veľmi vážny dôvod.
Technická podpora našej školy
Matej Borcovan |
Martin Uhrin |
|||
| pracuje ako technická podpora, administrátor webu a jedálne tiež ako hobby učiteľ predmetu umenie a kultúra – ZMAK. Najradšej rozdáva dobrú náladu. | je učiteľ informatiky na gymnáziu, robí internetovú počítačovú podporu pre zamestnancov školy. Rád učí svoj predmet. |
Mark Bubik
Na našu školu prišiel v polovici februára praxovať študent Mark Bubik z Purdue Univerzity v USA a bude pôsobiť na škole až do konca školského roka.
Mark, mohol by si sa nám predstaviť?
Volám sa Mark Bubik, narodil som sa v meste Valparaiso v štáte Indiana, ktoré je časťou „veľkého Chicaga“. Moji prarodičia boli prisťahovalci do USA, a usadili sa v Indiane, v meste Gary, ktoré je známe oceliarstvom. Väčšinu obyvateľov tvorili katolícki prisťahovalci z východnej a južnej Európy.
Aký odbor na univerzite študuješ?
Keď som nastúpil na Purdue Univerzitu, začal som humanitnými vedami. Veľmi rád čítam a rozprávam o tom, čo som sa dozvedel, takže som si vybral učiteľstvo ako svoje budúce povolanie. Dúfam, že tak budem môcť ovplyvniť život a myslenie mojich žiakov. Nech už sa budú nachádzať v akýchkoľvek ťažkých životných situáciách, chcem im pomáhať prekonávať tieto prekážky a dosahovať ich životné ciele.