Mesiac: október 2020

Žiaci v slovenských školách sú často len pasívnymi objektmi vzdelávacieho procesu, najmä v prípade transmisívneho spôsobu vyučovania. V školách sa často dostávame do začarovaného kruhu: „Ja (žiak) som tu na to, aby ste ma naučili, povedzte mi, čo mám vedieť, čo sa mám naučiť, to vo väčšej či menšej miere urobím a neskôr vám to zopakujem. Prosím nezabudnite mi pripraviť k tomu poznámky, aby som sa to mohol poprípade od slova do slova naučiť.“ Táto hra na školu je veľmi bezpečná pre všetky zúčastnené strany, pre učiteľa, ktorý to zakrýva pojmom systematický prístup k obsahu, pre žiaka, ktorý potrebuje vedieť presne, čo sa naučiť, čo má vedieť a rodiča, ktorý potrebuje preveriť, či obe strany robia, čo majú.

Dobrodružstvo pochybovania, iného pohľadu, podstúpenie rizika, schopnosť ísť s kožou na trh a zviditeľňovať svoje myslenie a riskovať prípadný omyl, je vo veľkej miere eliminované a myslenie je iba pomocná disciplína vzdelávania. Dobre to vystihuje citát z Didaktiky fyziky (Ferko, 1988, s. 67):

„Pri klasifikácii a hodnotení žiackych vedomostí zisťujeme, že prevažná časť žiakov veľmi dobre odlišuje a zapamätá si z prebraného učiva to podstatné. Ak žiakovi pri odpovedi zlyhá pamäť, pomáha si myslením a ak nezaberie myslenie, vynorí sa pripomienka podporená predstavivosťou a myslením. … Z metód vyučovania sa snažíme uplatniť aktivizačné metódy, a to stupňovite od riešenia jednoduchých problémov k zložitejším problémom … žiaci si nielen osvojujú text učebnej látky, ale tvorivo ho prepracúvajú tak, aby ho mohli správne reprodukovať.“ Žiaľ, deje sa to niekedy aj v našej škole.

Vízia:

Našou pedagogickou odpoveďou na túto situáciu je budovanie a rozvoj kultúry podporujúcej myslenie tak, aby sa škola stala „miestom, kde skupinové ako aj individuálne myslenie je vnímané ako hodnota, je viditeľné a aktívne podporované ako súčasť bežnej, každodennej skúsenosti všetkých členov spoločenstva,“ ako to definoval R. Ritchhart vo svojej knihe Ritchhart, R. (2015): Creating Cultures of Thinking: The 8 Forces We Must Master to Truly Transform Our Schools. San Francisco: Jossey‐Bass, 2015.

V súčasnej dobe je veľmi populárnym pojmom kritické myslenie, o ktorom hovoríme najmä v súvislosti s tým, ako ľahko podliehame dezinformáciám a konšpiračným teóriám bez toho, aby sme si overovali informácie. Dovolím si však tvrdiť, že v školách potrebujeme vytvárať priestor pre systematický rozvoj myslenia ako takého, teda kreatívneho myslenie (otvorené pre nové cesty a riešenia, zvedavosť), reflektívneho myslenie (rozvoj schopnosti rozmýšľať o svojom myslení), ale rovnako ako aj kritického myslenie (hľadanie podstaty problému, pravdy, snaha o hlboké porozumenie, strategické a skeptické uvažovanie).

Profesor Harvardskej univerzity R. Ritchhart vidí riešenie v tom, že žiakom poskytneme nástroje, štruktúry a vzorce správania, ktoré podporujú a rozvíjajú u žiakov myslenie a zároveň ho zviditeľňujú. Mali by byť jednoduché a aplikovateľné naprieč všetkými predmetmi a vekovými kategóriami žiakov. Na základe svojho výskumu zhrnul a urobil súbor postupov najlepších učiteľov, ktoré rozvíjajú u žiakov myslenie a nazval ich myšlienkovými rutinami. Tieto myšlienkové rutiny chceme a budeme používať na našej škole nielen v práci so žiakmi.

Čo sú myšlienkové rutiny?

1. Nástroje
   Nástroje, ktoré sa neustále znovu a znovu používajú v triede preto, aby podporili špecifické myšlienkové pochody ako napríklad: vytváranie prepojení, popis toho, čo je, budovanie vysvetlení, zvažovanie iných perspektív a uhlov pohľadu, zachytenie podstaty a vyvodenie záverov, zdôvodňovanie s dokladovaním resp. s dokazovaním.
2. Štruktúra
   Štruktúra pomocou ktorej žiaci kolektívne rovnako ako aj individuálne iniciujú, objavujú, diskutujú, dokumentujú a manažujú svoje myslenie. Tieto štruktúry sú:
   • explicitné – majú svoje meno, aby sme ich vedeli identifikovať,
   • inštrumentálne – sú cieľovo orientované a vedú k cieľu,
   • sú v jednoduchých krokoch: ľahko sa dajú naučiť a zapamätať,
   • určené tak pre individuálne ako aj skupinové použitie,
   • dajú sa použiť v rámci rôznych kontextov,
   • pomáhajú odhaliť žiacke myslenie a urobiť ho viac viditeľným.
3. Šablóna alebo vzor správania sa
   Osvojená šablóna správania sa, ktorá pomáha žiakom, aby formovali svoje myšlienky, zdôvodňovali a boli schopní reflexie. Zo šablón vznikajú rutiny, keď sa používajú neustále, znovu a znovu, zakoreňujúce sa tak v učiteľoch, ako aj v žiakoch.

V čom je sila používania myšlienkových rutín? Čo môžu priniesť nám ako učiteľom a žiakom? Aké dopady budú mať na našich žiakov? Inak povedané, prečo má zmysel sa tomu v škole venovať, prečo tomu venovať energiu a prečo sa tomu venovať neustále?

Kúzlo a sila používania myšlienkových rutín podľa R. Ritchharta je v tom, že:

1. podporujú hlboké učenie sa,
2. kultivujú zapojenosť a angažovanosť žiakov,
3. menia postavenie učiteľov a žiakov,
4. zvyšujú naše formatívne hodnotenie,
5. zlepšujú učenie sa a výsledky žiakov – dokonca aj keď sú merané štandardizovanými, národnými testami,
6. rozvíjajú schopnosť myslieť.

Nabudúce by sme sa pozreli detailne na jednotlivé silné stránky používania myšlienkových rutín.

Jozef Sopoliga, riaditeľ

Aby učiac sa pravde v láske, rástli v Krista v každom smere. Toto je motto našej školy a v duchu tohto motta pracujeme a vzdelávame našich žiakov. Chceme vychovať plnohodnotných ľudí, ktorí vedia komunikovať so svojím okolím, spolupracovať na tímovej úlohe, uvažovať o probléme a riešiť ho. Naša škola je moderná a pokroková. Učitelia pracujú na inováciách, prinášajú do vyučovania mnoho skvelých myšlienok a postupov. Naše a vaše deti pripravujú tak, aby sa v živote nestratili. Tak, aby vždy premýšľali nad tým, čo a ako robia a aby za svoje rozhodnutia a činy boli aj zodpovední. Chceme, aby ich myslenie bolo viditeľné, aby ich myslenie bolo nastavené na rast a úspech. Teší nás, keď nad zadanými úlohami rozmýšľajú a o ich riešení diskutujú so spolužiakmi. Sme radi, keď si svoje riešenia vedia obhájiť, ale vypočujú si trpezlivo aj riešenie iných spolužiakov. Pracujeme s chybou, lebo vieme, že len chyby, ktoré robíme a odhaľujeme nás posúvajú vpred. To je dôvod prečo… V tomto bloku by sme vám radi ukázali ako. Priblížime vám nielen našu prácu, ale aj naše plány, ciele, motiváciu a nadšenie, s ktorým túto prácu pre vaše deti robíme. Priblížime vám prácu a pokroky vašich detí.

Sme radi, že sa prostredníctvom newslettra môžeme s vami podeliť o naše úspechy a radosti, o úspechy a radosti našich žiakov a vašich detí. Tiež budeme radi, keď sa nám ozvete, spýtate sa, napíšete, čo by vás zaujímalo. A my sa pokúsime dať vám odpovede.

HEJNÉHO METÓDA VYUČOVANIA MATEMATIKY

Jedna z metód, ktorou je naša škola výnimočná, je metóda, ktorou vyučujeme matematiku – Hejného metóda. Matematika sa nemení. Je stále rovnaká. Často počúvame, že je náročná, nedá sa naučiť… Je a nedá sa, ak sa matematiku len učíme, nebaví nás to. Je to nuda a veľa vecí zabúdame. Ak sa pýtame ako a nie prečo, chýbajú nám súvislosti a spojenia, ktoré si na matematike v mozgu vytvárame, sú len dočasné a ak ich neobnovíme, časom sa vytratia. Známy neurológ doktor Martin Jan Stránsky hovorí, že „úplne najhoršie, čo sa môže stať, je, že žiak sedí v triede a učiteľka prednáša.“ Ďalej hovorí, že „ pre mozog je to úplná nuda. Je to neefektívne a nevedie to k zavedeniu žiadnej pamäte. Mozog sa má učiť pomocou diskusie, ústne, písomne a pomocou čítania a najmä vďaka porovnávaniu. Mozog registruje všetky nové informácie, tak, že to porovná s tým, čo už vie. A pokiaľ je tam nejaký rozdiel alebo pokiaľ je to stimulujúce, tak to mozog zaregistruje a založí to na správne miesto. To znamená, že učiť sa má cez stimuláciu, porovnávanie, diskusiu a cez robenie chýb. A zároveň to aj znamená, že učenie holých faktov je absolútne nanič, pretože mozog to nemá s čím porovnať. Aj rodičia si musia uvedomiť, že to, čo bolo dobré pre nás, nemusí byť dobré aj pre naše deti. To je argument, ktorý často počuť: „Ja som sa takto učil, tak chcem, aby sa aj môj syn takto učil, pretože to tak bolo vždy.“ Ale to je nešťastný argument.“ ( https://ciernalabut.sk/3471/neurolog-stransky-dobry-ucitel-nuti-deti-robit-chyby/)

Hejného metóda vyučovania matematiky je postavená na niekoľkých základných pilieroch. Prvý z nich je konštruktivistický prístup k vyučovaniu. Podľa M. Hejného a F. Kuřinu je „vzdelávanie, ktoré je prioritne orientované na transmisiu (prenos) časti hotovej vedy – z učiteľovej mysle, učebníc, encyklopédií…. – do pamäte žiakov, nie je optimálne, pretože nie je orientované na porozumenie, ale na fakty a výsledky. Základnou úlohou učiteľa je motivovať žiakov k aktivite, čo sa v matematike môže stať rôznymi spôsobmi: vhodnými otázkami, problémami, paradoxmi… Ak žiaci formulujú vlastné otázky, názory, námietky, naštartuje sa konštruktívny poznávací proces u žiakov, ktorí si vytvárajú vlastné predstavy a budujú si vlastnú poznatkovú štruktúru. V duševnom svete žiakov sa odohrávajú procesy porozumenia, vznikajú predstavy, kryštalizujú sa pojmy. Tieto konštruktívne prístupy k vyučovaniu matematiky vychádzajú z 10 zásad: 1. aktivita, 2. riešenie úloh, 3. konštrukcia poznatkov, 4. skúsenosti, 5. podnetné prostredie, 6. interakcie, 7. reprezentácia a štruktúrovanie, 8. komunikácia, 9. vzdelávací proces, 10. formálne poznanie. Pri dobre vedenom konštruktívnom prístupe k vyučovaniu je na minimum obmedzené riziko formalizmu. Matematické vzdelanie by malo mať zmysel a malo by byť užitočné. Malo by žiakom priniesť uspokojenie a radosť.“ (Hejný M.- Kuřina F.: Dítě, škola a matematika (Konstruktivistické přístupy k vyučování, Portál Praha 2001).

Druhým pilierom Hejného metódy vyučovania matematiky je rešpektovanie 12 základných princípov, geniálne zložených do uceleného konceptu tak, aby dieťa objavovalo matematiku samo a s radosťou. Vychádza zo 40 rokov experimentov a využíva historické poznatky, ktoré sa v dejinách matematiky objavujú od starovekého Egypta až do dnešných dní. Týchto 12 princípov (1. budovanie schém, 2. práca v prostrediach, 3. prelínanie tém, 4. rozvoj osobnosti, 5. skutočná motivácia, 6. reálne skúsenosti, 7. radosť z matematiky, 8. vlastný poznatok, 9. rola učiteľa, 10. práca s chybou, 11. primerané výzvy, 12. podpora spolupráce) si podrobnejšie vysvetlíme v ďalšom pokračovaní nášho bloku, v ktorom sa budeme Hejného metóde vyučovania matematiky zaoberať podrobnejšie.

Miroslava Konrádová