Zuzana Ruttkayová

Učí slovenský jazyk a hudobnú výchovu v základnej škole, kde zároveň robí aj zástupkyňu pre 2. stupeň. Jej záľubou je práca v škole, práca s deťmi, s mládežou. Každú voľnú chvíľu sú jej vernými spoločníkmi kniha a hudba. Voľný čas trávi v prírode a so svojimi zvieratami.

Zuzka, vedela by si opísať tvoj vzťah k našej škole? Ak by si ho mala prirovnať k niečomu, čo by to bolo a prečo?
V našej škole pracujem už 12 rokov. Odvtedy sa tu vystriedalo veľa učiteľov a o deťoch ani nehovorím. Keď som začínala, začínal so mnou aj 2. stupeň ZŠ. Bola to výzva. Za tie roky niektorí ľudia vymenia niekoľko zamestnaní. Aj napriek tomu, že práca v našej škole je náročná, nedokázala som odísť. Keby to tak bolo, už by som odišla. Našu školu by som prirovnala rodine. Je tu veľa ľudí, s ktorými som začínala, každý človek v tejto škole ma posunul trošku dopredu. Rodina sa len tak neopúšťa. To by musel byť veľmi vážny dôvod.

Čítať celý článok

Cena Absynt

V školskom roku 2019/2020 sa naša škola zapojila do projektu Cena Absynt, ktorý vám najlepšie predstaví hlavný koordinátor Martin Benikovský. Článok je prebratý zo Žilinského večerníka z 28.09.2020.

Cena Absynt prekročila hranice mesta Žilina

Piatkové doobedie Žilinského literárneho festivalu patrilo už takmer tradične opäť študentom a, ako inak, kvalitnej literatúre. Takmer stopäťdesiat žiakov z desiatich žilinských a župných gymnázií prišlo do priestorov Novej synagógy v Žiline, aby spoznalo víťazov v štyroch súťažných kategóriách. O rastúcej obľube súťaže podporujúcej kritické myslenie a argumentačné schopnosti mladých ľudí svedčí aj januárové verejné SMS hlasovanie, v ktorom sa projekt Cena Absynt umiestnil spomedzi takmer štyristo projektov, žiaľ bez nároku na podporu, na dvadsiatom mieste.

Najstaršími kategóriami Ceny Absynt sú REB(ríček) a REČ(níctvo). V prvej z menovaných majú žiaci stredných škôl za úlohu prečítať približne päť súťažných kníh literatúry faktu z produkcie vydavateľstva Absynt. Na prečítanie vyše tisícpäťsto strán alebo obrázkov v elektronickej čítačke kníh majú študenti približne desať mesiacov. Na začiatku nového školského roka potom študenti udelia každý po jednom hlase nimi vybranej knihe.

Samotné hlasovanie študentov v kategórii REB(ríček) bolo v znamení kvalitnej prekladateľskej práce Simony Jánoškovej, Eleny Diamantovej alebo Petra Tkačenka a prinieslo prvenstvo knihe Kníhkupec z Kábulu od nórskej žurnalistiky Åsne Seierstad. S odstupom takmer dvadsiatich hlasov sa na druhom mieste umiestnila kniha švajčiarskeho spisovateľa Sachu Batthyanyho Čo to má spoločné so mnou? Medailové miesto študenti udelili napokon aj Američanovi Michaelovi Herrovi za knihu Depeše. Od zisku pomyselnej medaily delili sympatizanta Ceny Absynt Andreja Bána s knihou Trochu oheň, trochu voda len tri hlasy.

K hlavným ťahúňom záverečného programu patrila nesporne kategória REČ(níctvo). Delegáti z jednotlivých zapojených škôl sa pokúšali svojimi agitačnými prejavmi venovanými jednej z piatich súťažných kníh ovplyvniť mienku zúčastnených a zapôsobiť na odbornú porotu. V časovom limite piatich minút sa najlepším rečníkom ukázal Timotej Oršula z Bilingválneho gymnázia M. Hodžu v Sučanoch. Striebro v kategórii REČ si odniesla Kristína Kobolková z Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci no a tretie miesto patrí Emme Čačkovej z Gymnázia bilingválneho v Žiline.

Tretí ročník súťaže bol vďaka pandémii špeciálny. Pôvodne plánované výjazdy odborného tímu pod názvom Absynt na kolesách sa presunuli do digitálneho priestoru vo forme webinárov. Spomedzi dvestoštrnástich zapojených študentov zo Žiliny, Kysúc, Turca, Oravy a Liptova sa na online semináre pripojila viac ako, internetom vtedy ešte neotrávená, tretina študentov.

Či už vďaka práci lektorov alebo pre prebytok voľného času sa kategórie REP(ortáž) a REC(enzia) oproti druhému ročníku stretli v tomto roku s niekoľkonásobným nárastom zaslaných súťažných textov. Žiakom a školským koordinátorom boli pri práci na príspevkoch nápomocné aj dve pôvodné publikácie manuálov pre študenta z dielne Ceny Absynt.

Šéfredaktor zahraničného spravodajstva a zároveň predseda poroty v kategórii REP Matúš Krčmárik si myslí, že viaceré súťažné texty dosiahli úroveň profesionálnej reportáže. K takým nesporne patria súťažné texty absolventa Gymnázia Hlinská v Žiline Ján Barčiaka, ktorý si v kategórii REP odniesol mimoriadnu cenu za dvojicu reportáží venovaných pravicovému extrémizmu na Kysuciach a turizmu v Súľove. Zlato putovalo už známej tvári súťaže Kristíne Kobolkovej za autentické svedectvo o metaforickom utíchaní kysuckej dediny. Po Kristíninej pravici sa postavil jej sok z predchádzajúcej kategórie Timotej Oršula. Porota ocenila životný príbeh Timotejovho starého otca partizána. Poslednou ocenenou REP-u bola Nina Sýkorová z Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne za reportáž o jej prastarých rodičoch z Liptova.

Kategória REC sa oproti druhému ročníku nafúkla najviac. Nielen čo do množstva. Porotkyňa a literárna vedkyňa Mária Klapáková ocenila prínos ku kritickému mysleniu mladých ľudí a schopnosť správne podložiť svoj názor. Veď vybrať spomedzi piatich súťažných kníh jednu a následne sa rozhodnúť pre pochvalu, polemiku alebo kritiku je úlohou zo skupiny náročných. Najlepšie sa s uvedenými nástrahami vysporiadali Katarína Chovancová z Gymnázia sv. Františka v Žiline. Na druhom mieste bodovala Nikola Murgašová z Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci a poslednou ocenenou v kategórii REC je Nina Sýkorová z Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne.

Gymnázium bilingválne v Žiline ako hlavný organizátor Ceny Absynt sa chce poďakovať školským koordinátorom na jednotlivých gymnáziách, vedeniu Žilinského literárneho festivalu, mestu Žilina a Žilinskému samosprávnemu kraju za hladký priebeh symbolického tretieho ročníka. V štvrtom ročníku je naplánované rozšírenie súťaže na viaceré gymnáziá na území žilinskej župy. Veď, ako hovorí jeden z účastníkov,“…vybrané knihy sa mi väčšinou čítajú samy.“

Martin Benikovský
hlavný koordinátor Ceny Absynt

Konfirmačná slávnosť v martinskom cirkevnom zbore (príhovor rodiča)

Priatelia, bratia a sestry,

v prvom rade sa chcem v mene nás, rodičov, rodinných príslušníkov a ostatných priateľov poďakovať vedeniu cirkevného zboru a mládeže za všetok čas, ochotu a energiu, ktorú ste počas vyučovania a letného kempu vynaložili pri príprave našich detí na konfirmačnú skúšku a túto slávnosť. Ďakujeme za všetku Vašu trpezlivosť a mnohé rozhovory, svedectvá a životné rady, ktorými ste vzdelávali naše deti a pripravovali ich na život v dospelejšej viere. Ako rodičia vieme, akou výzvou je ísť príkladom a udržať si nervy na uzde napriek spánkovému deficitu či ostatným pracovným povinnostiam.

Ako druhé by som sa chcel prihovoriť celému martinskému cirkevnému zboru. Prosím Vás, bratia a sestry, aby Vám rast vo viere, životné záujmy, radosti a strasti týchto mladých ľudí neboli ľahostajné. Spomínam si na moju prvú skúsenosť s týmto cirkevným zborom, bol som len o pár rokov starší od týchto konfirmandov. Martinská mládež sa vtedy nezmestila do zborovej siene, tak sa stretávala v telocvični tu vedľa v Zborovom dome. Paradoxne, napriek tomu, že dnes sa tu v areáli Memorandového námestia každodenne vzdeláva vyše 700 detí na Evanjelickej spojenej škole, akosi sme ako cirkevný zbor stále nenašli spôsob, ako ich intenzívnejšie osloviť a vytvoriť im priestor v aktívnom živote tohto cirkevného zboru. Pritom dlhodobo vidíme, že naše tradičné formy nie sú plne schopné osloviť mladých a ich rodičov, ktorí sa v evanjelickej tradícii pohybujú na jej periférii. Nemyslím si, že je to chyba týchto mladých. Skôr nás, ktorí sme „tu doma“. Je našou úlohou nielen pozývať, ale hlavne vytvoriť z tohto cirkevného zboru bezpečný a zaujímavý domov pre rozvoj ich duchovnej osobnosti.

Ako tretej skupine sa chcem prihovoriť Vám, rodičia a príbuzní našich konfirmandov. Keď sme už boli ako rodičia ochotní – podobrotky, či pozlotky – viesť naše deti k tomu, aby sa dva roky pripravovali na túto slávnosť, momentálne by bolo férové ostať verní tomuto nášmu presvedčeniu. A teda aj naďalej ich povzbudzovať a hlavne sa pridať k tomu, aby to naše kresťanské vzdelanie a presvedčenie neostalo iba tradíciou na papieri, ale aby sme ho aktívne žili aj vo svojich rodinách, aj tu v kresťanskom spoločenstve.

Nakoniec sa chcem prihovoriť Vám, milí konfirmandi. V piatok na skúške Vám pán farár spomínal historku z jeho konfirmačnej skúšky, kde sa mu to jediné, ktoré vtedy z kresťanskej vierouky vedel – tretie Božie prikázanie – stalo takpovediac osudným. Počas Vašej prípravy, aj počas tejto slávnosti, zaznelo mnoho biblických textov, a jeden z nich máte vo svojom konfirmačnom svedectve. Všimnite si ho, počúvajte s otvorenými ušami a otvoreným srdcom. Slovo Božie má moc sprevádzať Vás celým Vaším životom.

A na záver mám pre Vás ešte jednu výzvu: Buďte vo svojom životnom hľadaní tej správnej cesty vytrvalí. A ak uvidíte niečo nesprávne, búšte do zastaraných zvyklostí a systémov. Buďte v tom poctivejší, ako bola naša generácia – generácia Vašich rodičov, aby keď bude niektorý z Vás, takto o zhruba 20-30 rokov, stáť na mojom mieste, aby ste mohli povedať, že tento cirkevný zbor je tým miestom, kde sa cítite ako doma: Vy, Vaša rodina, a hlavne Vaše dospievajúce deti.

Nech Vás v tom Pán Boh vedie a požehnáva.

Tomáš Gulán

Biela pastelka

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, organizátor verejnej zbierky Biela pastelka, je občianske združenie, ktorého členmi sú ľudia so zrakovým postihnutím, ich priatelia a príbuzní i rodičia nevidiacich a slabozrakých detí.

Už štvrtý rok sa naši gymnazisti zúčastnili tejto zbierky, celkovo 20 študentov 2. ročníka počas piatku 18.9. v uliciach Martina zbieralo peniaze na pomoc slabozrakým a nevidiacim. Okrem toho sme so študentmi navštívili aj “hlavný stan” zbierky na Divadelnom námestí, kde nám pani Strončeková z Únie nevidiacich a slabozrakých ukázala praktické ukážky z denného života ľudí so zdravotným postihnutím.

Dobrou správou je, že práve jedna naša žiacka skupina odovzdala pokladničku s najvyššou vyzbieranou sumou v celom Žilinskom kraji. O presných počtoch vás budeme informovať v nasledujúcom čísle ESSMT news. Viac informácií o zbierke a jej využití nájdete na www.bielapastelka.sk. Ešte raz veľká vďaka našim študentom za ich pomoc!

O chudobe a o viere

Prvý júlový týždeň. Na východe Slovenska záplavy. Operatívne v martinskom cirkevnom zbore vyhlasujeme zbierku pre zaplavenú rómsku osadu.

Druhý júlový týždeň. Prebieha u nás Letná biblická škola. Dievčatá deviatačky mi pomáhajú triediť priebežne vyzbierané veci.
Nedeľa. Zbierka vrcholí. Nakladáme školský mikrobus, priestorovo ledva stačí. Máme teda vyzbieraných takmer 5 m3 šiat, hygienických potrieb, hračiek, pomôcok. Fantázia!

Pondelok. Vyrážame smer okres Prešov. Nakoniec smerujeme do rómskej osady pri Chminianskych Jakubovanoch, kde sme už predtým mali vytvorené kontakty.

V osade to vyzerá asi takto: cesta do obce je kľukatá, už 2 kilometre pred obcou sa pri ceste motá kopa detí, miestni nám kývajú. Prichádzame do osady. Opätovne ma zaskočí prašná, blatistá, hrboľatá cesta, pod kopcom nahromadené chatrče, stavebný materiál väčšinou recyklát z iných domov, väčšina materiálu však asi ako kurník u mojich starých rodičov. Prechádzame autom cez most nad potokom, ešte že je na tom mikrobuse vyšší podvozok. Nad hlavami naťahané elektrické drôty priamo zo stĺpa, v celej osade nie je prístup k pitnej vode, iba dve plytké studne. A kanalizácia… splašky stekajú stredom osady, prekračujeme teda aj tento alternatívny arómou prýštiaci potok.

U Borisa, rómskeho a kresťanského aktivistu, skladáme väčšinu vecí. Slovníku nerozumiem, všetci hovoria iba po rómsky, po slovensky len málokto, aj to len s nami. Ako poďakovanie ideme do chalúpky jeho nevesty, s rešpektom popíjame instantné kapučíno. Voda zo studne našťastie prešla varom.

Debatujeme vonku na „dvore“.

Ne-ne-nedáš mi pro-pro-prosím… Pozerám na chalana s dvomi poohýbanými barlami… ci-…cigaretu?

Podáva mi ruku, no nedokáže ju vystrieť, pritom mu jedna barla padne do blata.

Ako sa voláš? Pýtam sa ho, spolu sa zohýbame po jeho barlu.

Ma-ma-maroš.

Podávam mu cigaretu. Aj tá mu z trasúcej sa vetchej ruky vypadne na zem. Dvíham, pripaľujem, podávam mu ju priamo do úst.

Medzičasom mi Boris vysvetľuje: To je Maroš. Boh je mocný. Pán ho uzdravil. Pred dvoma rokmi vôbec nechodil. Modlili sme sa za neho. Boh je mocný.

Maroš sa ma pýta: O-odkiaľ ste?

Z Martina, hovorím s úsmevom a vysvetľujem, akú dlhú cestu sme k nim merali.

Skočí mi do reči: Ta-tam to po-po-poznám. Uškŕňa sa.

Si tam bol? Pýtam sa ho.

A-áno. V Su- Sučanoch. V ba-v base. Opäť sa štrbavo uškŕňa.

Boris pridáva: Boh je mocný. Pán ho uzdravil.

Následne sa ideme prejsť po osade, okolo nás veľký zhluk prevažne bosých detí, prípadne staršie sestry, ktoré majú na rukách mladších zafúľaných súrodencov. Po návrate prichádza k slovu opäť Maroš:

Po-Poď ku mne. A ukazuje na maringotku za cestou. Po-poď!

Chvíľu to trvá, kým sa tam dostane.

Je to obytný príves, ešte so značkou NDR. Dvere síce držia, no sú značne odhnité. Maroš ostáva vonku, mňa pobáda vstúpiť dnu.

Obzerám sa okolo seba, nie je príliš na čo pozerať. Napravo od dverí akýsi vypelichaný matrac, Marošov. Predo mnou dve drevené laty, akože kuchyňa, dva či tri hrnce, v jednom z nich zbytky jedla z minulých dní. V zadnej časti prívesu čosi pripomínajúce posteľ. Spoznávam to podľa zašpinenej a zodratej periny. Okolo periny sa hmýri roj múch.

Maroš sa vyteperí do svojho obydlia, prejde ku posteli, odkryje perinu. To je mô-môj o-otec. Má-máš ci-ciga… ďalej nemusí hovoriť, pochopil som, že aj otec by si dal cigaretu. Bezzubo sa na mňa usmeje. Nič nehovorí, len sa veľavravne, priam túžobne usmieva. Pripaľujem cigaretu, vkladám mu ju priamo do úst. Kostrbato potiahne. Odklepnem na zem a podávam naspäť.

Maroš vysvetľuje: Je ne-nemý, … zrýchlim to: je po porážke, odvtedy nehovorí, ja sa tu o neho starám. Prišiel aj o jednu nohu, ktorej mokvavý kýpeť mi Maroš, mám pocit, že takmer hrdo ukazuje. Starý muž vyzerá ako z UNICEF fundraisingu, ochabnutý s dospeláckou plienkou. Roj múch, napriek dymu, aj naďalej krúži okolo otcovej hlavy.

Ešte chvíľu sme sa rozprávali.

Nakoniec som mu tam nechal zvyšok krabičky aj so zapaľovačom, v dúfaní, že nespôsobí požiar.

Vychádzam von… a musím sa párkrát zhlboka nadýchnuť.

Priznám sa, už som v živote videl všeličo, no toto bol pohľad, ktorý mám odvtedy pred očami a nedá mi pokoj. Selfie som si s nimi vnútri nespravil, zdalo sa mi to ako hyenizmus.

Celou cestou domov si lámem hlavu, či už som ozaj videl vrchol, lepšie povedané dno chudoby a ľudskej úbohosti, alebo či to vôbec môže byť ešte horšie.

Medzičasom prešli prázdniny.

Je koniec augusta.

Vtom prichádzajú správy o ďalších záplavách na východe. A od Borisa live-video. Z potôčika, ktorý pretekal spodnou časťou osady, sa stala riadna riava. Na videu pozerám, že miesto, kde sme parkovali a vykladali naše veci, je momentálne asi meter pod vodou a bahnom.

V panike preskenujem celé video, či zahliadnem aj Marošov príves. Stále je na svojom mieste, voda našťastie iba do polovice kolies. Okamžite volám Borisovi, že čo je s Marošovým otcom. „Toho sme našťastie stihli vytiahnuť von, kým voda ešte stúpala. Boh je dobrý.“

Blíži sa jeseň a chladnejšie noci. V Jakubovanoch ostalo 70 ľudí bez aj tak chabej strechy nad hlavou. Mnohí ďalší vypratávajú zvyšky bahna zo svojich chatrčí. Z našej zbierky, ktorú sme tam pred necelými dvoma mesiacmi doniesli, tiež ostalo len torzo, väčšinu vzal rozvodnený potok. Voda v miestnej studni je už úplne nepoužiteľná, most do osady to našťastie vydržal. Rovnako ako Ma-marošov príves.

Žasnem nad tou chudobou a nad ich vierou. Aj v tejto situácii vidím pred sebou Marošov štrbavý úsmev, roztrasenú poloochrnutú ruku, chromého otca a vyznanie: Bo-Boh je do-dobrý.

Rozmýšľam, čo teraz s tým.

Nuž čo? Len znovu naplniť mikrobus, znovu sa vydať na cestu, znovu rozdať všetky cigarety a znovu zažiť ich svedectvo o biede a o viere, že Boh je dobrý.

Kto máte odvahu a dosť silný žalúdok, pozývam vás pridať sa.

Tomáš Gulán

Letná škola

Záver školského roka 2019/2020 bol trochu iný ako v predchádzajúce školské roky a taktiež prázdniny, ktoré po ňom nasledovali sa líšili od tých ostatných. Počas nich bolo školám umožnené zorganizovať tzv. Letnú školu, ktorá nemala celkom kopírovať školské vyučovanie, mala však deťom priniesť a zopakovať si už osvojené vedomosti hravou, zábavnou formou. Túto možnosť využila aj naša škola, ktorá sa do projektu Letná škola zapojila a získala aj finančnú hotovosť na nákup športových, výtvarných a kancelárskych potrieb.

Letná škola v našej škole prebehla v termíne od 17.8. do 21. 8. 2020 a zúčastnilo sa na nej 45 detí z 1. a 2. stupňa ZŠ. Ako nosnú tému Letnej školy sme si zvolili vodu, ktorá bola následne integrovaná do jednotlivých výchovno-vzdelávacích aktivít. Deň sme začínali rannými stíšeniami, pri ktorých sa striedali p. uč. Froľo, p. uč. Malá, p. uč. Ondrušeková a p. vych. Dobrovolná. Denný rozvrh bol rozdelený na edukačné aktivity z oblasti matematiky, informatiky, slovenského a anglického jazyka a prírodných vied. V rámci výučby matematiky sme zaradili výuku mentálnej aritmetiky tzv. numeriky zameranej na rozvoj myslenia a kreativity pod vedením p. Piršelovej a p. Benčaťovej. Tieto hodiny viedol externý partner Občianske združenie AMA Martin.

V popoludňajších hodinách prebiehali najmä športovo-rekreačné aktivity na novom školskom ihrisku, v prípade škaredého počasia sme v priestoroch učebne výtvarnej výchovy a v triedach ZŠ realizovali pracovno-technickú a výtvarnú výchovu najmä formou tvorivých dielní (výroba domácej plastelíny, batikovanie tričiek, mramorovanie príveskov). Tieto aktivity viedli p. uč. Magurská, p.uč. Gulán, p.uč. Tinajová, p. vych. Zúdorová a p. vych. Krkošková. Pri aktivitách nám pomáhali aj dobrovoľníci z radov študentov z vyšších ročníkov našej školy. Zaujímavou „vyučovacou hodinou“ bola pre deti tzv. Escape room, ktorú s témou vody pripravila so študentami p. uč. Uličná.

Počas Letnej školy sme realizovali aj dve vychádzky k miestnym zdrojom vody, k prameňu potoka Medokýš a k jazierku na miestnom sídlisku Košúty, kde žiaci pod vedením pedagógov plnili zadané úlohy podporujúce vzájomnú spoluprácu. V závere Letnej školy boli všetci, ako to už v škole býva, ocenení vysvedčením, v ktorom sme hodnotili životné zručnosti (priateľstvo, spolupráca, zvedavosť, riešenie problémov, aktívne počúvanie, trpezlivosť). Samozrejme, že všetci prospeli s vyznamenaním! Okrem životných zručností, ktoré sme sa snažili počas tohto týždňa podporiť a rozvíjať, si žiaci zopakovali vedomosti nadobudnuté počas školského roka, osvojili si nové vedomosti a zručnosti a nadviazali nové priateľstvá. Tešíme sa na ďalšie prázdniny a dúfame, že si takúto skvelú Letnú školu ešte zopakujeme!

G. Dobrovolná

Letná biblická škola

Letná biblická škola je denný tábor, ktorý organizujeme vždy na začiatku júla už 20 rokov a nikdy sme na to neboli sami, ale spolupracovali sme s cirkevnými zbormi v USA. Vždy priniesli povzbudenie, zaujímavé materiály a celý program. V marci, uprostred prekladu materiálov s názvom Rocky railway – Jesus power pulls us through / Náročná trať – Ježišova moc nás posúva vpred, sa táto „náročná trať“ stala reálnejšou, ako sme čakali. Po zavedení prísnych opatrení sme tušili, že z tábora asi nič nebude. Až v poslednej chvíli, na začiatku júna, sme sa rozhodli, že do toho predsa len pôjdeme – hoci prvýkrát bez účasti našich milých hostí.

Napriek krátkemu času propagácie sa nám prihlásilo 82 detí vo veku od 7 – 10 rokov. Vedúcimi sa po rokoch opäť stali moji kolegovia Biblickej školy – Natálka a Aďo Kacianovci, Bohdan Hroboň, Dušan Haško a na pomoc prišla z Lučenca naša bývalá študentka Maruška Hroboňová. Program sme obohatili aj o špeciálne stanovištia ako dramatizované Biblické príbehy, Zábavná fyzika, Escape Room, Kreatívne dielne či Športové hry, ktoré si výborne pripravili učitelia z ESŠ – Ivka Sopúchová, Paľko Bartoš, Dominika Magurská a Evka Uličná, Marek Marton. Tábor by nebol táborom, keby chýbala dobrá hudba s piesňami a kvalitné foto záznamy pod vedením Tomáša Gulána a Jurka Borcovana. Pomocníkmi a dobrovoľníkmi sa stali opäť naši súčasní aj bývalí študenti z Evanjelickej spojenej školy či členovia cirkevného zboru v Martine. Všetci svojou časťou prispeli k úžasnému času naplneného smiechom, modlitbou, hrami a najmä spoznávaním nášho Pána Ježiša Krista. Každý deň sme sa učili, čo dokáže Ježišova moc – robiť náročné úlohy, pomáhať nám byť odvážni, dať nádej, darovať večný život, stať sa lepšími priateľmi. Doobedný program sme uzavreli opäť spoločným záverom a dobrým obedom a poobedie bolo menej štruktúrované a viac oddychové formou filmu, športových hier, „chillovaniu“ na dvore s preliezkami pod vedením Ivetky Chandler, Aďky Tinajovej či Ivky Krkoškovej. No a dievčatá obkolesili naše gymnazistky a zatiahli ich do pletenia vrkočov alebo „dievčenských“ rozhovorov.

Po náročnej a časovo krátkej príprave sa Pán Boh nesmierne priznal k tomuto dielku a prežili sme krásny týždeň, ktorý ako sa nám zdalo, ubehol akosi prirýchlo. Veľmi nášmu Otcovi nebeskému ďakujeme za tento čas a za ochotných pomocníkov, ktorých nám daroval.

Súčasne sme vyhlásili aj zbierku na pomoc zatopenej obci Hermanovce a nielen rodičia detí z tábora priniesli potrebné veci, ktoré sa operatívne dostali na miesto určenia. Ale o tom v inom článku 🙂

Bc. Janka Mineková
Biblická škola v Martine

Ako prebieha prijímanie žiakov na našu školu a rozdeľovanie žiakov do tried?

Hoci by sme radi prijali do našej školy všetkých uchádzačov, pri prijímaní žiakov do našej školy sme značne limitovaní počtom tried a budov, ktoré máme k dispozícii a v prípade gymnázia aj počtom miest, ktoré nám určuje Žilinský samosprávny kraj. Práve pre obmedzené priestorové podmienky, niektoré roky otvárame 2 triedy v prvom ročníku a niekedy 3 triedy.
Pri prijímaní žiakov na jednotlivé stupne vzdelávania sa snažíme zachovať kritériá objektívnosti, spravodlivosti a rovnakého prístupu.

 

Kritéria prijatia do materskej školy

Prijímanie do EMŠ bolo vykonané na základe žiadosti zákonného zástupcu. Pri prijímaní rozhoduje vek dieťaťa. V prípade vysokého záujmu sú uprednostňované deti z evanjelických rodín, súrodenci detí z ESŠ a deti zamestnancov ESŠ. Pri výbere detí sa tiež zohľadňuje vek dieťaťa vo vzťahu k počtu voľných miest v jednotlivých vekových kategóriách (triedach).
 Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma:
  • spravidla dieťa od troch do šiestich rokov veku,
  • dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky,
  • dieťa, ktorému bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky,
  • dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
 Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa:
  • ktoré dovŕšilo piaty rok veku,
  • s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky,
  • s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.
Výnimočne možno do materskej školy prijať aj dieťa od dvoch rokov veku, ak sú vytvorené vhodné materiálne, personálne a iné potrebné podmienky (predovšetkým kapacitné podmienky).
Na predprimárne vzdelávanie v materskej škole nemožno prijať dieťa mladšie ako dva roky a to ani na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt.
V nadväznosti na skutočnosť, že dieťa od dvoch rokov veku možno prijať len výnimočne, riaditeľ materskej školy nesmie pri prijímaní uprednostniť deti mladšie ako tri roky (stále ide o deti od dvoch rokov) pred prijatím starších detí. Deti mladšie ako tri roky (teda deti od dvoch rokov veku) možno prijať len vtedy, ak sú uspokojené žiadosti rodičov/zákonných zástupcov detí, ktoré dovŕšili piaty rok veku, detí s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a detí s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky, ako aj detí vo veku od troch rokov.

 

Organizácia  a kritéria prijímacieho konania – zápis do 1. ročníka ZŠ

V Evanjelickej základnej škole sme v školskom roku 2020/2021 otvorili dve triedy 1.ročníka ZŠ so 40 žiakmi. Prijímanie sa uskutočňovalo na základe žiadosti zákonného zástupcu. Prijímanie žiakov do 1. ročníka sa uskutočnilo na základe zápisu do školy, ktorý bol pre tento školský rok realizovaný dištančne.
Priebeh zápisu a podmienky prijatia
  • Zákonný zástupca poskytol škole vyplnené zverejnené dokumenty.
  • Pri prijímaní rozhodovala úroveň školskej zrelosti.
  • Dieťa získalo body za:
    • Poskytnuté vyplnené pracovné listy a dokumenty  – 59 bodov
    • Ďalej mohlo získať body:
      • Za absolvovanie predškolského vzdelávania v Evanjelickej materskej škole v Martine – 2 body
      • Za súrodenca, ktorý navštevuje Evanjelickú spojenú školu v Martine – 2 body
Dieťa bolo prijaté na základe umiestnenia podľa počtu získaných bodov.
Deti boli po absolvovaní zápisu zoradené do zoznamu podľa získaných bodov od najvyššieho počtu bodov po najnižší počet získaných bodov.

 

Kritéria prijatia na gymnázium

Za posledné dva roky sme do gymnázia prijímali 48 žiakov. Podmienkou prijatia každého uchádzača je úspešné vykonanie prijímacích testov.
V prípade úspešného vykonania prijímacej skúšky sa do celkového počtu získaných bodov zarátava počet získaných bodov z prijímacej skúšky a
  • počet bodov získaných splnením podmienok stanovených zriaďovateľom k prijatiu na štúdium,
  • body za dve najvyššie dosiahnuté umiestnenia za posledné dva školské roky a aktuálny školský rok v nasledujúcich predmetových olympiádach: matematická, fyzikálna, chemická, biologická, geografická, dejepisná, technická, olympiáda v informatike, zo slovenského jazyka, cudzích jazykov, biblická a pytagoriáda,
  • body za predchádzajúce štúdium v priebehu posledných štyroch rokov na evanjelickej škole v dĺžke minimálne jeden školský rok za priemerný prospech za dve posledné klasifikačné obdobia
Ďalších 8  bodov, ak žiak predloží potvrdenie o konfirmácii a
  • body za výchovno-vzdelávacie výsledky zo základnej školy.
Uchádzači o prijatie sú po vykonaní prijímacej skúšky zoradení do zoznamu podľa získaných bodov od najvyššieho počtu bodov po najnižší počet získaných bodov.
Uchádzač o štúdium môže získať maximálne 180 bodov

 

Rozdelenie žiakov 1. ročníka gymnázia do tried

Žiakov do jednotlivých tried a skupín rozdeľujeme na základe vstupných testov z anglického jazyka tak, aby v každej skupine boli žiaci rôznej úrovne a tiež približne rovnaký počet chlapcov a dievčat. Cieľom je pomiešať skupiny tak, aby si navzájom pomáhali a spolupracovali, získali nových priateľov a boli spolupracujúcimi.

Ako rozhodujeme o rozmiestnení tried do jednotlivých budov?

Každoročne sa stretávame s otázkami aj kritikou rozmiestnenia tried. Dovoľte nám urobiť zdôvodnenie našich krokov.

Prv než dopodrobna zdôvodníme rozmiestnenie tried, skúsme porozmýšľať o škole v paralele s rodinou.

Keď sa do rodiny narodí prvé dieťa, nepotrebuje toho veľa, trochu vlastného životného priestoru, starostlivosť a pozornosť rodičov. Neskôr potrebuje vlastnú izbu a pracovný stôl. Keď sa narodí druhé, prípadne ďalšie dieťa, veci sa začnú viac komplikovať, ak sú deti rovnakého pohlavia a približne rovnakého veku, ich potreby sú približne rovnaké. S pubertou prichádzajú ďalšie nároky na súkromie. Toto všetko musí rodič nejakým spôsobom reflektovať a v čo najväčšej miere pristupovať ku všetkým deťom rovnako objektívne a spravodlivo, zohľadňujúc aj iné veci, napr. rozpočet rodiny.

Podobne sa snažíme fungovať aj v našej škole. V maximálnej miere pristupovať a zohľadňovať potreby všetkých detí a zároveň pracovať aj efektívne. Ak však v rodine chýba elementárna dôvera medzi rodičmi a deťmi, akékoľvek rozhodnutie rodičov je veľmi jednoducho spochybniteľné. Rovnako ako aj naše argumenty, ktoré uvádzame nižšie.

Každoročne sa prispôsobujeme aktuálnej situácii týkajúcej sa prijatých žiakov do prvého ročníka, počtu tried v jednotlivých ročníkoch, starostlivosti o žiakov so špeciálnymi potrebami a nutnosti asistentov v tých triedach, či počtu delených hodín, ktorých je neúrekom. Niekedy otvárame tri triedy v prvom ročníku základnej školy, inokedy len dve a to do značnej miery rovnako ovplyvňuje umiestnenie tried. Na konci každého školského roka zohľadňujeme aj podnety zo strany učiteľov, žiakov a tiež Vás – rodičov, tie vyhodnocujeme a robíme úpravy pre nasledujúci rok. Napríklad, ak sa ukáže, že umiestnenie maturantov do budovy Biblickej školy je výborné riešenie – zachováme ho, ak nie, urobíme zmenu.

V prvom rade neexistuje a zrejme ani nebude v budúcnosti existovať pravidlo, kde a v ktorej budove môžu byť jednotlivé triedy umiestnené. Rovnako ani neexistuje akási “nárokovateľnosť” na umiestnenie triedy v určitej budove. Pre ilustráciu uvádzame, ktoré triedy boli umiestnené v jednotlivých budovách v predchádzajúcich rokoch. V tabuľke vidno, ako škola rástla a pribúdali triedy a ročníky a ako sa tomu prispôsobovalo aj umiestnenie tried v jednotlivých budovách:

* Prvé číslo hovorí o počte kmeňových tried a druhé číslo hovorí o počte iných tried, napr. tried na delené hodiny ANJ, INF, učebne ŠKD alebo odborné učebne.

  • V roku 2015 sme spustili triedy v novej budove gymnázia.
  • Od októbra 2015 sme už neboli v základnej škole na ul. Východná.
  • Od roku 2016 slúži pavilón A iba materskej škole.

 

Budova Živeny

Tohtoročných tretiakov (2 triedy) sme umiestnili v pavilóne B preto, lebo sme chceli, aby triedy 3. ročníka mohli byť v jednej budove, keďže minulý rok bola jedna trieda v Živene a ďalšia v pavilóne B a chceme, aby všetky triedy mohli užšie spolupracovať, napríklad aj tým, že sme vytvorili jedno oddelenie ŠKD. Bolo potrebné, aby triedy boli pri sebe aj kvôli deleniu žiakov na skupiny (ANJ, INF). Zároveň je potrebné naďalej zabezpečiť individuálne podmienky pre žiakov so špeciálno-výchovno vzdelávacími potrebami (ŠVVP), o.i. napríklad extra miestnosť, ktorú máme práve v pavilóne B.

Brali sme do úvahy aj to, že je potrebné zabezpečiť triedu s kapacitou 23 žiakov v 3.A a takúto miestnosť máme práve v pavilóne B. Zatiaľ čo v Živene sú triedy s kapacitou do 20 miest a ako deti rastú, potrebujú viac životného priestoru, je zložitejšie pohybovať s lavicami a umiestňovať ich do rôznych formácií.

K tretiakom sme pridali 2 triedy žiakov 1. ročníka, a tým naplnili celú kapacitu budovy a pavilónu B. Prváci sú blízko jedálne, a preto presuny na obedy sú pre prváčikov jednoduchšie, rýchlejšie aj bezpečnejšie. Toto je dosť častá požiadavka rodičov, hoci naše dlhoročné skúsenosti hovoria, že prváčikovia dokážu výborne zvládnuť presuny aj zo Živeny a v budúcnosti nevylučujeme umiestnenie prvákov do Živeny.

Do historického gymnázia (HG) sme umiestnili 3 triedy (po 20 žiakov) štvrtého ročníka, lebo sú veľkosťou vhodnejšie a je tam väčší počet žiakov so ŠVVP, s čím súvisí aj zabezpečenie napr. asistentov, presunov asistentov medzi hodinami a najmä, v budove sídlia naše špeciálne pedagogičky, ktoré majú v tomto prípade aj lepšie podmienky (logistika, intenzita) na potrebnú intervenciu a zabezpečenie individuálnych potrieb pre týchto žiakov.

A nakoniec sme umiestnili 3 triedy druhákov do budovy Živeny preto, lebo sa lepšie zmestia práve do tried Živeny a zároveň sú ako ročník všetky triedy v jednej budove. Pre nízky počet žiakov sme mohli racionalizovať aj počet oddelení ŠKD – došlo k ich spojeniu. V tomto ročníku je aj nízky počet žiakov so ŠVVP. Rovnako nie je potrebné deliť žiakov na skupiny v prípade ANJ a informatiky.
Zo strany rodičov sa často ozývajú výhrady, prečo práve ich trieda je umiestnená v budove Živeny. Je treba povedať, že priestory v plnej miere spĺňajú všetky podmienky na to, aby sme tam mohli ako škola fungovať, vrátane toho, že žiaci majú možnosť využívať záhradu, ktoré je s budovou spojená.

Všetky presuny tried znamenajú aj presuny celých kabinetov, učiteľov s ich zázemím a pomôckami, nie je to jednoduché ani pre samotných učiteľov.

Alternatívne možnosti, ktoré sme zvažovali boli:

Mali sme aj iné možnosti ako umiestniť triedy. Uvažovali sme o týchto možnostiach: Prvá alternatíva spočívala v tom, že spojíme žiakov druhého ročníka do dvoch tried – čomu sa v budúcnosti nevyhneme a ostali by v pavilóne B aj s 1. ročníkom a zároveň by sme umiestnili celý 3. ročník do Živeny a 4. ročník do historického gymnázia (HG) rovnako ako dnes. Alebo druhá alternatíva by bola v tom, že 4. ročník by išiel do Živeny a 3. ročníky do HG. Všetko za predpokladu spojenia triedy v 2. ročníku. Ak by sme však pristúpili k týmto variantom, ostatné podmienky potrebné na zabezpečenie výchovno – vzdelávacieho procesu – organizácia, personálne – asistenti, presuny pedagógov, práca so ŠVVP žiakmi by boli oveľa náročnejšie.

 

Budova Zborového domu

6. ročník sme umiestnili do budovy Zborového domu preto, lebo na pedagogickej rade bol predložený návrh zo strany učiteľov 2.stupňa, že by bolo vhodnejšie, keby sa 5.ročník nachádzal v priestoroch, kde je jednoduchšie zabezpečiť dozor a teda aj bezpečnosť detí, ktoré musia zvládnuť prechod z 1.stupňa na 2. stupeň, s čím je spojených veľa nových vecí, situácií, ktoré sa musia naučiť zvládať. Triedny učiteľ už nie je s nimi v triede každú prestávku, ako je to na 1.stupni. V tejto súvislosti si je treba uvedomiť, že učitelia 2.stupňa, a teda aj triedni učitelia sa dosť intenzívne presúvajú počas prestávok medzi budovami. Ak tento variant nebude funkčný a neprinesie očakávané zlepšenie, budúci rok ho môžeme zmeniť. Ak sa osvedčí, ponecháme ho.

Alternatívne návrhy k umiestneniu 6. ročníka do Zborového domu boli nasledovné:

  1. Umiestniť 2 triedy 6. ročníka do Biblickej školy a 1 triedu v novej budove gymnázia alebo do HG, pričom alternatíva, že bude 7. ročník v Zborovom dome neprichádza do úvahy, lebo tam by sa siedmaci nezmestili. Podobne ako v prípade 1. stupňa, aj pri rozmiestňovaní na 2. stupni sme museli brať do úvahy potreby žiakov so ŠVVP (napr. presuny učiteľov a žiakov, rozvrhy a delenie tried na cudzie jazyky a výberové predmety, rozmery tried, vzrast žiakov a iné).
  2. Tiež sa zvažovali ďalšie alternatívy, napr. 9. a 8. ročník v Zborovom dome alebo spojenie 5. ročníka do 2 tried, k čomu dôjde budúci školský rok, alebo spojenie 6. ročníka do 2 tried.

 

Budova Biblickej školy

5. ročník gymnázia sme umiestnili do budovy Biblickej školy preto, lebo kvôli počtu tried sme nútení využívať aj tieto priestory. Navyše žiaci 5. ročníka gymnázia sú už dospelé osoby, presuny medzi budovami aj vzhľadom na ich rozvrh zvládajú samostatne a je jednoduchšie urobiť pri nich dozor. Ak sa tento variant osvedčí, zachováme ho, ak nie, urobíme zmenu.

d. Ako to bude nasledujúci rok?
Ak nepostavíme ďalšie triedy v novej budove, tak sa situácia výrazne nezmení. Budeme naďalej zvažovať rovnaké argumenty a potreby všetkých detí rovnako, ako uvádzame vyššie. Nie každému vyhovieme podľa jeho pôvodných predstáv, ale pracujeme iba s tými priestorovými možnosťami, ktoré máme k dispozícii. Dobudovanie a rekonštrukcia novej budovy gymnázia nám vyrieši čiastočne situáciu s telocvičňou a zároveň zvýši kapacitu tried tak, že budeme môcť presunúť ďalšie triedy do tejto budovy, napr. všetky triedy, ktoré by inak boli umiestnené v Živene. V novej budove je ešte potenciál minimálne na ďalších 8 tried. Na dobudovanie tejto kapacity sa zdá byť realistický horizont piatich rokov.

Príhovor riaditeľa k začiatku školského roka

Milí rodičia, kolegovia, kolegyne, žiaci, ale hlavne milí prváci,

chcem osloviť najprv Vás – milí prváci, lebo viem a verím, že tento Váš prvý deň v škole je pre Vás jedinečný – teda iný ako všetky dni predtým a v budúcnosti už neopakovateľný.

Nastupujete do novej školy, k novým učiteľom, k novým spolužiakom, z ktorých verím, že sa stanú Vaši dobrí kamaráti a priatelia. Tento deň je výnimočný aj okolnosťami, za ktorých sa stretávame: stretávame sa v tejto aule a nie v kostole, sú tu iba prváci, zatiaľ čo ostatní žiaci, ako aj kolegovia sú v triedach a sledujú streamovaný prenos, sedíme tu v rúškach a medzi nami sú rozostupy, nie ako po minulé roky, keď sme začínali školský rok všetci v kostole. Sú to dôležité opatrenia, aby sme predchádzali chorobe, no zároveň tieto opatrenia vytvárajú príležitosť a šancu byť spolu fyzicky – tu a teraz, napriek možnému ohrozeniu z vírusu, spolu v triedach a spolu v našej spoločnej škole. A preto je to pre nás o to viac vzácne, o to viac jedinečné, lebo cez osobnú prítomnosť v škole sa môžeme učiť jeden od druhého, môžeme priamo komunikovať, môžeme sa učiť žiť spolu. Verím, že si všetci budeme túto osobnú prítomnosť v škole vážiť a budeme sa správať zodpovedne v dodržiavaní hygienických opatrení.

Pre ostatných žiakov je to rovnako jedinečný deň, lebo väčšina z nich nastupuje do školy po viac ako šiestich mesiacoch, kedy sa vzdelávali dištančne alebo boli na prázdninách. Mnohí ste znovu podrástli, zmenili sa, viac ste dospeli. Aj škola sa za ten čas trochu zmenila. Čas, kým ste tu neboli, sme využili na vybudovanie vonkajšieho multifunkčného ihriska, vonkajšej posilňovne, vybudovanie nových preliezok a doskočiska. Doplnili sme školu novými počítačmi a vybudovali sme nové robotické centrum, ktoré si zamilujete a budete v ňom môcť tvorivo realizovať svoje šialené nápady o tom, čo všetko by mohol robot pre Vás urobiť. Začali sme tiež budovať novú vonkajšiu učebňu, ktorú verím, že aj s pomocou rodičov a rodičovského združenia sprevádzkujeme v najbližších týždňoch.

Som rád, že sa budeme môcť v tomto školskom roku znovu všetci vidieť a stretávať tvárou v tvár, nie iba cez obrazovky. Verím, že si budeme natoľko vzácni, že budeme spolu budovať pozitívne a podporujúce vzťahy. Zároveň spolu budeme môcť, či už prezenčne alebo dištančne budovať spoločenstvo učiacich sa, kde myslenie a hlboké pochopenie je jadrom celého vzdelávania, kde pozitívne vzťahy a vzájomná podpora sú základom spoločného fungovania a kde poznávanie Boha a objavovanie jeho posolstva v Biblii je pre nás obrovským a vzácnym dobrodružstvom a inšpiráciou k zodpovednému konaniu.

Prajeme si, aby nielen tento deň, ale aby sme aj všetky nasledujúce dni vnímali ako jedinečné a neopakovateľné. Vážme si každý deň strávený spolu – lebo po jarnej skúsenosti s prerušením prezenčného vzdelávania v školách vieme, že to nie je vôbec samozrejmosť. Ako hovorí biblický autor Žalmu 133: „Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú!“ V tomto zmysle chápeme aj nevyhnutné hygienické opatrenia ako napr. nosenie rúšok, nie ako ohrozenie, ale ako príležitosť byť spolu – napriek vírusu. Využime každý deň na maximum spoločným učením sa, spoločným premýšľaním, vzájomnou pomocou a modlitbou jeden za druhého. Prajem Vám veľa jedinečných a vzácnych dní v tomto novom školskom roku.

Jozef Sopoliga
riaditeľ