Zaujímavosti

Študenti sú zo zrušenia maturitných skúšok sklamaní. Celý rok sa poctivo pripravovali, na úkor voľného času spracovávali maturitné témy, študovali nielen povinné zdroje. Po zrušení maturít v minulom roku a zrušení stužkovej pevne verili, že aspoň na maturitách budú môcť zažiariť. Žiaľ, nebolo im dopriate…tým dvom-trom, čo naozaj takto rozmýšľali.

Maturita je zážitok. Ale nie je to tak trochu aj prežitok? Mám pocit, že jej hodnota devalvuje v momente, keď si vysoká škola pre uchádzača nastaví vlastný vzdelávací program založený na encyklopedických vedomostiach. Maturita neodráža ani rozdielnu kvalitu výučby na rôznych školách či subjektívny prístup k študentovi.

Najvhodnejším riešením podľa môjho názoru by bola centrálna externá písomná skúška kopírujúca štátny vzdelávací program. Skúška s viacerými úrovňami otázok a jednotným hodnotením. Skúška, ktorú by museli akceptovať všetky vysoké školy a ktorú by študent nevnímal ako formalitu. Dúfam, že to nie je až taká utopistická požiadavka.

Miroslav Škoviera

Zrušenie maturít
V kontexte našej školy mám zo zrušenia maturít skôr smutný pocit. A to kvôli tomu, že na maturitu s fyziky sa pripravovali dvaja veľmi šikovní študenti, ktorí by z môjho pohľadu pred komisiou veľmi dobre obstáli a bola by to taká čerešnička na torte za ich niekoľkoročným úsilím v snahe o pochopenie, ako funguje svet z pohľadu fyziky. Aj keď študenti mali mierne obavy, hlavne z toho, že nie všetky laboratórne experimenty bolo možné spraviť. Ale obsahovo by sa skúška dala prispôsobiť tomu, čo sa stihlo.

Keďže som však aj v kontakte so študentami iných škôl, ktorí sa napríklad museli stretávať aj s tým, že im neotvorili kvôli pandémii internát, ale ich škola bola otvorená, a tak nemali žiadnu on-line výučbu ani materiály, alebo boli školy, kde on-line výučba nebola v takom rozsahu ako u nás, tak si myslím, že zrušenie maturít bolo dobrým rozhodnutím. Takíto študenti by naozaj mohli mať problém pred komisiou obstáť a nebolo by to kvôli ich nedostatočnej práci.

Čítať celý článok

Vyjadrenie, na ktoré študenti maturitných ročníkov čakali viac ako na upozornenie zo sociálnych sietí. Je to tu – maturity 2021 sú zrušené. Pre niektorých je táto správa oslobodzujúca, pre niektorých hotová katastrofa. A kde som ja? Niekde na pol ceste …

Zrušenie maturít z pohľadu študenta, ktorý sa rok vzdelával online, beriem do istej miery ako oslobodzujúce alebo ako by to nazvali študenti „ o starosť menej“, či viac času na kvalitnejšiu prípravu na vysoké školy. Na druhej strane práve tento čas sa dal využiť na hlbšie pochopenie súvislostí a sebarozvoj. Keď si vezmem našu školu a ponuku online vzdelávania, študenti majú naozaj širokú a kvalitnú ponuku vzdelávania, ktorá sa samozrejme nedá porovnať s prezenčnou formou. Ale čo maturitné ročníky, ktoré mali online vzdelávanie v menšej kvalite či okresanej forme?

Keďže systém online vzdelávania nie je na všetkých školách jednotný, navyše každý jeden študent je iný a vyhovuje mu iný štýl výučby, či motivácie k učeniu, verím, že mnohí si vydýchli.

Čítať celý článok

Sedím v detskej izbe…nie nevrátila som sa do mojich detských čias…moje deti sa jej vzdali a uvoľnili ju, keď učím online.

Už nepočítam týždne, jednoducho som tu uviazla…začala som izbu vnímať trochu viac…už sem neprídem ako matka s heslom na perách „Upracte si“. V tom ich poriadku-neporiadku vidím rôzne veci.

Vidím Paríž. Dcéra má sen, že pôjdeme spolu do Paríža na kávu. Zatiaľ vidím iba model Paríža, ktorý je z lega, ale vidím Ajfelovku, Šánzelizé, Lúvr… a hovorím si, že raz tam spolu isto pôjdeme a sen sa zmení na skutočnosť. Nie, raz tam isto pôjdeme…mením slová…hneď, ako to bude možné, tak pôjdeme!

Vidím fotku, na ktorej je dcéra so spolužiačkami…všetky sa smejú a držia sa za plecia…hovorím si, ako obdivujem moju dcéru, keď je teraz doma každý deň s mamou, bratom…veľmi sme sa zblížili. Obdivujem môjho syna, ktorý teraz sedí v jednej izbe spolu so sestrou, každý deň…sestru počuť na jeho on-line hodinách, brata počuť na sestriných hodinách…obaja sú trpezliví…a mne prenechali svoju izbu.

Všímam si viac detailov…začala som si písať denník…stručný…každý deň si zapíšem niečo, čo mi spravilo radosť. Myslela som, že ho nikdy nezverejním, že je predsa môj…

Čítať celý článok

Po nedeli dlhá chvíľa,
pred kamerou mi niekto zíva.

Sem tam sa tam ruka hlási,
v pozadí počuť nejaké hlasy.

Čítať celý článok

No vidíš, vravela som ti… neklikaj na tú ikonku, ale ty nie, nedáš si povedať. Tak si teraz o nejaké to euro ľahšia a načo ti to bolo…

Sedíš si tu v tej svojej preliačine na gauči, ten sivý fľak za sebou vo výške hlavy už rozoznáš aj z diaľky a bez okuliarov… Môj dom – môj hrad, vravelo sa vtedy, kedysi, pred koronou. Dnes: môj dom – môj homeoffice. Moja zborovňa, moja knižnica, moja banka nápadov a inšpirácie. Moje školiace stredisko.

Hej, tie okuliare by sa zišli nové. Aspoň o dioptriu silnejšie asi. Ale odkiaľ, keď je všetko zatvorené… Či nie?

Aj vlasy už máš dlhé. Nie dlhé tak normálne, ale pridlhé. Taký ten stav, že ani učesať, ani nechať tak.

Čo bude na obed? Parené buchty, polotovar, samozrejme. Iné nestíhaš. Tú objemovku by už bolo dobré prerušiť, ale ona ešte chvíľu potrvá… Potrvá? Si si myslela, že 30. novembra pôjdeš do roboty. A stále tu sedíš. No načo si si kupovala tie šaty počas Black Friday, aby si mala do školy… ako výstrahu, že treba schudnúť?

Čítať celý článok

Báseň o bojovníkoch onlinu

 

Víkend skončil, budík zvoní, ešte párkrát zazívam,
dotackám sa ku stolíku, na ňom notbúk zapínam.

Rýchly dvojklik na ikonku prehliadača Mozilla,
a v tom zistím, že líštička asi noc neprežila!

Čo sa deje, kde je chyba?! Web sa nedá načítať!
Čeknem router – ledky svietia… zresetujem počítač.

Druhý pokus je úspešný, a tak Gmail otváram,
pozriem – dvadsať nových mailov; isto polka bude spam…

Skontrolujem na Edupage, s kým to dneska začínam –
vraj s mojimi mám mať GEO; aha, už si spomínam!

Na Classroome spúšťam link a webkameru zapínam
s nádejou, že ešte chvíľu tu na Meete budem sám.

Do chlebíka zahryznem a skôr, než sústo dožujem:
„Dobré ráno, pán učiteľ!“ z repráku už počujem.

Nádej zhasla… „Dobré ráno!“ zdvorilostne odpoviem.
Že to bude dnes nalačno, to už teraz isto viem.

Pripája sa druhý, piaty… pozdravím sa, zakývam.
Ale ten čas rýchlo letí – stíšenie už začína!

Skontrolujem osadenstvo – „Rafael?“ „Tu!“ Aďo, nie.
„Kristínka vraj bude meškať!“ niekto z pléna vykríkne.

„Peťo, si tu? Nevidím ťa! Ohlás sa, ak nás počuješ!“
Prídem si jak na seanse s duchmi. Prečo? Isto vieš…
„Áno, mne zas nejde webka,“ ozýva sa tichý hlas.
Natálka nám preblikuje – odpája ju zas a zas…

Príhod plno – to sa bežné ráno iba začína,
zo zážitkov z celého dňa je to iba stotina.

Poznáte to isto všetci bojovníci onlinu –
učitelia a aj žiaci + tí, čo na nich dohliadnu.

Želám teda každému z vás pevné nervy, internet,
nech sa hlavne do normálu rýchlo vráti celý svet!

Pavol Bartoš