Milé kolegyne a kolegovia, vážení rodičia a priatelia školy,
chcem vám srdečne poďakovať za pomoc pri zbierke pre ľudí v Dobrom Pastierovi v Kláštore pod Znievom.
Predstavujeme Evanjelickú spojenú školu internátnu v Červenici
„Ak sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom” Micheáš 7,8
Tento citát vás privíta na stránke školy, s ktorou sme tento rok nadviazali spoluprácu v rámci školského sociálneho projektu Srdcom vidíš, počuješ. Práve tma a ticho sprevádzajú celý život detí i dospelých, o ktorých sa starajú učitelia a pracovníci Evanjelickej spojenej školy internátnej v Červenici.
Poznanie a láska
Predstavme si betlehemský výjav (vypočujte si ranné stíšenie 5), v centre ktorého je dieťatko Ježiš chránené Jozefom (stíšenie 5 a stíšenie 6) a Máriou (stíšenie 1 a stíšenie 2), okolo sú zvieratká a v pokľaku alebo predklone traja mudrci (stíšenie 4 a stíšenie 9) s ich darmi. Okrem nich tam máme ovce so svojimi pastiermi (stíšenie 7), anjelov spievajúcich „sláva na výsostiach Bohu“ a nad tým všetkým svietiacu betlehemskú hviezdu. To sú prvé a pravé Vianoce. Vianoce bez stromčeka, všade prítomných svetielok, sobíkov, všelijakých mužíkov s miernou nadváhou, bielou bradou a v červenom prevleku a možno aj Vianoce bez snehu.
Akadémia veľkých diel
Dobre využi svoj čas a vstúp do diskusie s autormi, ktorí formovali našu civilizáciu. Odhaľ nový pohľad na seba a svet, ktorý ti ponúkajú veľké diela. Poď diskutovať so svojimi spolužiakmi, lepšie ich spoznaj a zaži pohodové debaty o večných témach. Buduj si kritické myslenie, sústredenosť a schopnosť diskutovať.
Rozhovor so Zuzanou Jurechovou
Zuzka je novou učiteľkou angličtiny na našom gymnáziu. Do rodného Turca sa vrátila z Prahy, kde žila spolu s manželom a dvomi deťmi.
Zuzka, si novou posilou učiteľského tímu našej školy. Keby si mohla napísať tri vety, ktoré ťa charakterizujú, čo by to bolo?
Neodolám rozhovorom, káve, prechádzkam v prírode a spoločnému muzicírovaniu. Keby som mohla, chodím do nejakej školy do konca života. Mám rada skoré rána a hlbokú noc, poludnie vždy akosi prirýchlo utečie.
Rozhovor s Matúšom Janitsom
Matúš Janits má 15 rokov, býva v Žiline a navštevuje Evanjelické gymnázium v Martine. Matúš rád športuje. Venuje sa najmä plávaniu. Matúš sa zúčastnil v dňoch 2. – 3. októbra 2021 Majstrovstiev SR v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, ktoré sa konali v Bratislave na Pasienkoch. Vo svojej kategórii získal 5 prvých miest, a teda sa stal majstrom SR v týchto disciplínach: 400 RP, 100 RP, 400 PP, 400 BF a 800 PP. Naviac získal ešte 5 strieborných medailí v ďalších disciplínach. Táto Matúšova záľuba ma zaujala, a preto som sa s ním rozhodol spraviť rozhovor.
Rozhovor s Viktóriou Mamatejovou
Viki, u nás si zmaturovala v roku 2019. Na akú školu si sa následne prihlásila? (aký odbor…)
Hlásila som sa na viacero škôl, ale rozhodla som sa pre Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici. Študujem odbor psychológia.
Prečo práve tento odbor?
Odjakživa mi bol blízky, pamätám si, že už na základnej škole som rodičom doma prehlásila, že budem psychologička. Párkrát som názor počas dospievania zmenila, pretože sa mi často menili záujmy, no nakoniec som sa aj tak vrátila k psychológii. Vlastne som tým, ako funguje naša myseľ, mozog, z čoho vyplýva naše správanie a prežívanie, fascinovaná.
Rozhovor s Janou Bosákovou
Jana Bosáková je duchovnou správkyňou školy, čo je v podstate školská farárka a tiež triedna učiteľka V.AG. Rada cestuje a spoznáva nové krajiny. Učí evanjelické náboženstvo, umenie a kultúru a ZMAK. Aktuálne študuje psychológiu v Trnave.
Učili ste aj niekde inde ako na tejto škole? Ako dlho?
Učila som na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci, ktoré je tiež bilingválne. Občas som vypomáhala s učením na základnej škole v tom istom meste. Žila som tam 11 rokov.
Rozhovor s Lauren Kroschel (anj.)
Lauren, Slovakia must be very different from the USA. What is the biggest culture shock you have faced so far?
The biggest culture shock I have noticed would be picking your own table at restaurants. My first time going to a restaurant was in the pedestrian zone in Martin.
I timidly walked through all the tables outside in search of a hostess desk. Nothing looked like a familiar hostess area, but I did notice a sign in Slovak next to a hand sanitizer table. I thought “this must be it!” Then I stood inside the door for about ten minutes until a staff member who spoke English told me that I could just seat myself.
Rozhovor s Nickolasom Andersonom (anj.)
We all know, Nick, that you come from the USA. But could you describe more precisely from which state you are? What is it like there?
I come from Minnesota which has some interesting stereotypes such as cold, snowy winters, foods like tater-tot hotdish (which is amazing) and lutefisk (not so amazing), accents similar to those of Canadians, and “Minnesotan goodbyes” which can last hours when trying to leave a family gathering.