Predstavme si betlehemský výjav (vypočujte si ranné stíšenie 5), v centre ktorého je dieťatko Ježiš chránené Jozefom (stíšenie 5 a stíšenie 6) a Máriou (stíšenie 1 a stíšenie 2), okolo sú zvieratká a v pokľaku alebo predklone traja mudrci (stíšenie 4 a stíšenie 9) s ich darmi. Okrem nich tam máme ovce so svojimi pastiermi (stíšenie 7), anjelov spievajúcich „sláva na výsostiach Bohu“ a nad tým všetkým svietiacu betlehemskú hviezdu. To sú prvé a pravé Vianoce. Vianoce bez stromčeka, všade prítomných svetielok, sobíkov, všelijakých mužíkov s miernou nadváhou, bielou bradou a v červenom prevleku a možno aj Vianoce bez snehu.
Úvodník
Naše školy
Prednedávnom som mal v rámci svojho doktorandského štúdia možnosť debatovať s jedným profesorom pedagogiky o tom, ako je na tom naše školstvo v porovnaním s inými krajinami a ich školskými systémami. Samozrejme, z tej diskusie sme nevychádzali veľmi dobre, zlyhávanie v medzinárodných porovnaniach, prevládajúci transmisívny spôsob výuky v našich školách, neschopnosť odbornej verejnosti pracovať s najnovšími dátami a ich aplikáciami pre potreby súčasného školstva, slabá alebo žiadna spolupráca vysokých škôl so základnými alebo strednými školami.
Pokoj Vám
Poznáte pocit, keď na začiatku niečoho nového máte chvenie a motýliky v bruchu, lebo neviete presne, čo Vás čaká? Mohli by sme to nazvať tréma, možno sú to obavy, neistota, pochybnosti alebo až strach. Niekedy tieto veci majú reálny základ a inokedy je to len v našich hlavách. Moja malá dcéra Miladka – teraz už prváčka – to vyjadrila ako prvú vec, keď sa ráno prebudila a povedala: „Ja sa bojím ísť do školy.“ Nie preto, že by bolo niečo konkrétne, čoho sa bojí, ale preto, že ide do niečoho pre ňu nového, čo ešte nezažila, neskúsila a má z toho obavy. Je to obava zo zmeny. Prežívame niečo podobné teraz na začiatku školského roka?
Predpoklady na dobré vysvedčenie
Tento rok moja manželka začala záhradníčiť. Keďže konečne máme vlastný kúsok záhrady, chcela si urobiť vyvýšené záhony a niečo v nich zasadiť. Kým ešte zima vládla v záhrade a jar bola v nedohľadne, prichystal som konštrukciu na drevený vyvýšený záhon. Keď konečne prišiel čas a slnko viacej hrialo, vyvýšený záhon sme umiestnili na svoje miesto, potom prišiel čas na výsadbu: cibuľka, mrkvička, šalátiky rôzneho druhu a iné dobroty. Po pár dňoch sa objavili prvé výsledky úsilia, neskôr všetko začalo neskutočným spôsobom rásť. Manželka bola nadšená a naše brušká spokojné. Úsilie sa vyplatilo a prišla radosť z úrody a výsledkov práce.
ÚVODNÍK – Neskôr
Už vyše roka počúvame, že školstvo má byť v našej krajine jednou z hlavných priorít. Mám dojem, že priority sú iba na papieri, riešenia problémov sa odkladajú, poctivá diskusia sa nahrádza verejným osočovaním a seba prezentovaním. Tú veľkú snehovú guľu – problém s názvom vzdelávanie našich detí, ako spoločnosť iba tlačíme pred sebou, a ona nám medzičasom narástla do nadrozmernej veľkosti.
ÚVODNÍK – Detské srdce
Moja šesťročná dcéra Miladka dokáže úžasné veci. Jeden kút našej obývačky pretvorila na bunker postavený z diek a stoličiek. Nad bunkrom zo stropu visia mesiac, slnko a hviezdy. Keďže nepatrím medzi vyvolených, mohol som iba v nestráženej chvíli nahliadnuť pod deku do jej súkromného sveta kníh, prítmia, perfektne zorganizovaných zvierat a rozprávkových postavičiek, pohodlne rozprestretého koberca a mäkučkých vankúšov. Hoci vonku zúri chaos pohádzaných farbičiek, farieb, nožníc, lepidiel a lepiacich pások, ktorý odráža jej tvorivé pokusy, v jej bunkri vládne bezpečie, pokoj a poriadok.
Úvodník
Príslovie „Zíde z očí, zíde z mysle“ varuje, že ak je vzťah založený predovšetkým na osobnom kontakte, tak odlúčením zanikne. Nadácia kresťanského vzdelávania takto budovala vzťahy s partnermi Evanjelickej spojenej školy a Biblickej školy – cez desiatky spoločných projektov, stovky domácich a zahraničných návštev, tisícky osobných rozhovorov. Potom prišiel Covid a túto našu štvrťstoročie fungujúcu fundraisingovú stratégiu znemožnil. Viac ako vírusu som sa začal obávať onoho príslovečného „Zíde z očí, zíde z mysle.“
Nový normál
Chaos, neurčitosť, nedostatočná komunikácia, neustála zmena a zmena zmeny, to sú veci, s ktorými zápasíme počas tejto korona krízy tak v rodinách ako aj v škole. Pýtame sa, kedy to bude už konečne normálne. Veríme, že vychýlené kyvadlo zabehaných vecí sa jedného dňa, po tom, čo opadne prach chaosu a neistoty, vráti do normálu. Niektorí však hovoria, že nás čaká akýsi nový normál. Nevieme, či bude lepší, no mali by sme pracovať na tom, aby ním bol v našej škole.
Úvodník
Milí kolegovia, kolegyne, rodičia a žiaci.
Povedal som si, že napriek zložitej a komplikovanej situácii, v ktorej sa nachádzame a ktorú sprevádza informačný chaos, prekvapivé zvraty a nepredvídateľnosť, nebudem (na)dávať na papier svoju frustráciu.
Rovnako ako my prežívame svoje vlastné frustrácie z chaosu okolo nás, možno takto nejako prežíval Boh frustráciu zo svojho vyvoleného národa. Ježiš to popisuje v obraznej reči podobenstva o vinici. Majiteľ vinice posiela svojich sluhov, aby mu správcovia vinohradu vydali podiel z úrody. Poslal najprv jedného, toho zabili, potom druhého a tretieho a tí skončili rovnako. Až nakoniec majiteľ vinice zúfalo zvolá: ‚Čo mám robiť?! ‘, a následne si odpovedá a pristupuje k činu: ‚Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.‘
Zmeny, zmeny, zmeny. Kedy sa to zmení?
Mesiac október v našej škole by sa dal charakterizovať jedným slovom – zmena, o čom svedčia aj nasledovné príklady zo života našej školy.
Na gymnáziu sme museli zo dňa na deň z rozhodnutia ministra prejsť z prezenčnej výučby do online vzdelávania. Boli sme pripravení, že to príde, ale netušili sme, že sa to urobí takto centrálne a naviac vyhlásením ministra v nedeľu na obed. Ale asi to bolo nevyhnutné.
Výsledky testovania na COVID-19 dostanú testovaní zväčša podvečer. Ak sú výsledky pozitívne a testovaní ľudia boli v úzkom kontakte s ďalšími ľuďmi v našej škole, je potrebné urobiť zmenu, ktorá je platná na nasledujúci deň. Takto sme museli uzavrieť najprv dve triedy v materskej škole hneď ráno nasledujúceho dňa a potom ďalšie triedy v priebehu dňa. Po ďalších pozitívnych výsledkoch testov na COVID-19 sme museli z rozhodnutia RÚVZ predĺžiť uzatvorenie škôlky o ďalší týždeň. Boli sme na to pripravení, ale bola to komplikácia tak pre nás učiteľov, ale aj pre deti, ich rodičov a rodiny. Bolo to však nevyhnutné.
Podobný postup bol aj v prípade 2. stupňa základnej školy, najprv jeden nahlásený pozitívny test na koronavírus, uzatvorenie jednej triedy hneď ráno, ďalšie dohľadanie úzkych kontaktov, rýchla triednická hodina so žiakmi ostatných tried, ich poučenie o tom, ako bude prebiehať online vzdelávanie, následné uzatvorenie celého stupňa, nariadená karanténa 16 pedagógom spolu so žiakmi a prechod do online vzdelávania. Boli sme na to pripravení, ale je to komplikácia pre všetkých. Bolo to však nevyhnutné.
Nasleduje preorganizovanie vzdelávania na 1. stupni základnej školy, aby sme znížili kontakty medzi skupinami žiakov a tiež znížili počet vyučujúcich v jednotlivých ročníkoch. Presúvame 4. ročník do hlavnej budovy. Teraz sa viacero budov ukazuje ako výhoda, pretože počas epidémie alebo počas chrípkového obdobia sú žiaci v jednotlivých budovách oddelení od ostatných. Preorganizovanie tried stálo 16 hodín práce jedného človeka, ktorý pracoval na zmene úväzkov a rozvrhov, všetko vo voľnom čase a počas víkendu. Boli sme na to pripravení, že to budeme musieť urobiť, ale je to komplikácia pre všetkých. Je to však nevyhnutné.
Koľko zmien ste museli absolvovať a absorbovať vy, žiaci a rodičia, a ako ste to zvládali? Ako to zvládate?
Zmeny, zmeny, zmeny, samé zmeny. Kedy sa to zmení?
Zmeny tú budú stále, ale nikto nečakal, že budú prebiehať tak rýchlo ako počas októbra. Celé to vytvára stres, vyvoláva obavy, niekedy aj hnev a človek má niekedy chuť povedať – tak už dosť.
Práve v týchto chvíľach je nevyhnutné určiť si priority. Určiť to, čo je nevyhnutné a urobiť to. Mať plán, pripraviť sa a pripravovať sa na najhoršie, ale pracovať a modliť sa za to najlepšie.
Môžeme byť nahnevaní na celý svet. Môžeme sa hnevať, ale hnevom korona krízu nevyriešime a nevyriešime ani všetky obmedzenia s tým spojené. Teraz sú dôležité predovšetkým vlastnosti ako: flexibilita, adaptabilita, vytrvalosť, odolnosť, pripravenosť, zachovanie zdravého rozumu a pestovanie nádeje, ale aj bdelosť a pozornosť – aby nám to neprerástlo cez hlavu, alebo aby sa neprekročili dôležité hranice, aby sme sa jedného dňa nezobudili v pernamentnom výnimočnom stave. Chcel by som sa poďakovať všetkým mojím spolupracovníkom, že oplývajú týmito vlastnosťami a sú povzbudením aj pre mňa. Chcel by som vyzdvihnúť najmä kolegyne zástupkyne pre pedagogický úsek: Helenku Záborskú, Zuzku Račekovú, Zuzku Ruttkayovú a Danku Bednárovú, ktoré na všetky tieto turbulentné zmeny musia reagovať a zavádzajú všetky nevyhnutné opatrenia tak, aby sme eliminovali v čo najväčšej miere potenciálnu nákazu a zároveň zachovali v čo najvyššej kvalite vzdelávanie na všetkých stupňoch. Práve s takýmito ľuďmi sa zmeny lepšie znášajú. Verím, že rovnakých blížnych máte okolo seba.
Držte sa všetci v zdraví.
Jozef Sopoliga, riaditeľ