Takto pred rokom som v úvodníku písal o tom, aký chaos zažívame v súvislosti s COVID opatreniami a hľadal som cestu nového normálu, ktorý by nás mohol čakať. V čom sme sa odvtedy posunuli?
Úvodník
Poznanie a láska
Predstavme si betlehemský výjav (vypočujte si ranné stíšenie 5), v centre ktorého je dieťatko Ježiš chránené Jozefom (stíšenie 5 a stíšenie 6) a Máriou (stíšenie 1 a stíšenie 2), okolo sú zvieratká a v pokľaku alebo predklone traja mudrci (stíšenie 4 a stíšenie 9) s ich darmi. Okrem nich tam máme ovce so svojimi pastiermi (stíšenie 7), anjelov spievajúcich „sláva na výsostiach Bohu“ a nad tým všetkým svietiacu betlehemskú hviezdu. To sú prvé a pravé Vianoce. Vianoce bez stromčeka, všade prítomných svetielok, sobíkov, všelijakých mužíkov s miernou nadváhou, bielou bradou a v červenom prevleku a možno aj Vianoce bez snehu.
Naše školy
Prednedávnom som mal v rámci svojho doktorandského štúdia možnosť debatovať s jedným profesorom pedagogiky o tom, ako je na tom naše školstvo v porovnaním s inými krajinami a ich školskými systémami. Samozrejme, z tej diskusie sme nevychádzali veľmi dobre, zlyhávanie v medzinárodných porovnaniach, prevládajúci transmisívny spôsob výuky v našich školách, neschopnosť odbornej verejnosti pracovať s najnovšími dátami a ich aplikáciami pre potreby súčasného školstva, slabá alebo žiadna spolupráca vysokých škôl so základnými alebo strednými školami.
Pokoj Vám
Poznáte pocit, keď na začiatku niečoho nového máte chvenie a motýliky v bruchu, lebo neviete presne, čo Vás čaká? Mohli by sme to nazvať tréma, možno sú to obavy, neistota, pochybnosti alebo až strach. Niekedy tieto veci majú reálny základ a inokedy je to len v našich hlavách. Moja malá dcéra Miladka – teraz už prváčka – to vyjadrila ako prvú vec, keď sa ráno prebudila a povedala: „Ja sa bojím ísť do školy.“ Nie preto, že by bolo niečo konkrétne, čoho sa bojí, ale preto, že ide do niečoho pre ňu nového, čo ešte nezažila, neskúsila a má z toho obavy. Je to obava zo zmeny. Prežívame niečo podobné teraz na začiatku školského roka?
Predpoklady na dobré vysvedčenie
Tento rok moja manželka začala záhradníčiť. Keďže konečne máme vlastný kúsok záhrady, chcela si urobiť vyvýšené záhony a niečo v nich zasadiť. Kým ešte zima vládla v záhrade a jar bola v nedohľadne, prichystal som konštrukciu na drevený vyvýšený záhon. Keď konečne prišiel čas a slnko viacej hrialo, vyvýšený záhon sme umiestnili na svoje miesto, potom prišiel čas na výsadbu: cibuľka, mrkvička, šalátiky rôzneho druhu a iné dobroty. Po pár dňoch sa objavili prvé výsledky úsilia, neskôr všetko začalo neskutočným spôsobom rásť. Manželka bola nadšená a naše brušká spokojné. Úsilie sa vyplatilo a prišla radosť z úrody a výsledkov práce.
ÚVODNÍK – Neskôr
Už vyše roka počúvame, že školstvo má byť v našej krajine jednou z hlavných priorít. Mám dojem, že priority sú iba na papieri, riešenia problémov sa odkladajú, poctivá diskusia sa nahrádza verejným osočovaním a seba prezentovaním. Tú veľkú snehovú guľu – problém s názvom vzdelávanie našich detí, ako spoločnosť iba tlačíme pred sebou, a ona nám medzičasom narástla do nadrozmernej veľkosti.
ÚVODNÍK – Detské srdce
Moja šesťročná dcéra Miladka dokáže úžasné veci. Jeden kút našej obývačky pretvorila na bunker postavený z diek a stoličiek. Nad bunkrom zo stropu visia mesiac, slnko a hviezdy. Keďže nepatrím medzi vyvolených, mohol som iba v nestráženej chvíli nahliadnuť pod deku do jej súkromného sveta kníh, prítmia, perfektne zorganizovaných zvierat a rozprávkových postavičiek, pohodlne rozprestretého koberca a mäkučkých vankúšov. Hoci vonku zúri chaos pohádzaných farbičiek, farieb, nožníc, lepidiel a lepiacich pások, ktorý odráža jej tvorivé pokusy, v jej bunkri vládne bezpečie, pokoj a poriadok.
Úvodník
Príslovie „Zíde z očí, zíde z mysle“ varuje, že ak je vzťah založený predovšetkým na osobnom kontakte, tak odlúčením zanikne. Nadácia kresťanského vzdelávania takto budovala vzťahy s partnermi Evanjelickej spojenej školy a Biblickej školy – cez desiatky spoločných projektov, stovky domácich a zahraničných návštev, tisícky osobných rozhovorov. Potom prišiel Covid a túto našu štvrťstoročie fungujúcu fundraisingovú stratégiu znemožnil. Viac ako vírusu som sa začal obávať onoho príslovečného „Zíde z očí, zíde z mysle.“
Nový normál
Chaos, neurčitosť, nedostatočná komunikácia, neustála zmena a zmena zmeny, to sú veci, s ktorými zápasíme počas tejto korona krízy tak v rodinách ako aj v škole. Pýtame sa, kedy to bude už konečne normálne. Veríme, že vychýlené kyvadlo zabehaných vecí sa jedného dňa, po tom, čo opadne prach chaosu a neistoty, vráti do normálu. Niektorí však hovoria, že nás čaká akýsi nový normál. Nevieme, či bude lepší, no mali by sme pracovať na tom, aby ním bol v našej škole.
Úvodník
Milí kolegovia, kolegyne, rodičia a žiaci.
Povedal som si, že napriek zložitej a komplikovanej situácii, v ktorej sa nachádzame a ktorú sprevádza informačný chaos, prekvapivé zvraty a nepredvídateľnosť, nebudem (na)dávať na papier svoju frustráciu.
Rovnako ako my prežívame svoje vlastné frustrácie z chaosu okolo nás, možno takto nejako prežíval Boh frustráciu zo svojho vyvoleného národa. Ježiš to popisuje v obraznej reči podobenstva o vinici. Majiteľ vinice posiela svojich sluhov, aby mu správcovia vinohradu vydali podiel z úrody. Poslal najprv jedného, toho zabili, potom druhého a tretieho a tí skončili rovnako. Až nakoniec majiteľ vinice zúfalo zvolá: ‚Čo mám robiť?! ‘, a následne si odpovedá a pristupuje k činu: ‚Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.‘