Príhovor riaditeľa k začiatku školského roka

Milí rodičia, kolegovia, kolegyne, žiaci, ale hlavne milí prváci,

chcem osloviť najprv Vás – milí prváci, lebo viem a verím, že tento Váš prvý deň v škole je pre Vás jedinečný – teda iný ako všetky dni predtým a v budúcnosti už neopakovateľný.

Nastupujete do novej školy, k novým učiteľom, k novým spolužiakom, z ktorých verím, že sa stanú Vaši dobrí kamaráti a priatelia. Tento deň je výnimočný aj okolnosťami, za ktorých sa stretávame: stretávame sa v tejto aule a nie v kostole, sú tu iba prváci, zatiaľ čo ostatní žiaci, ako aj kolegovia sú v triedach a sledujú streamovaný prenos, sedíme tu v rúškach a medzi nami sú rozostupy, nie ako po minulé roky, keď sme začínali školský rok všetci v kostole. Sú to dôležité opatrenia, aby sme predchádzali chorobe, no zároveň tieto opatrenia vytvárajú príležitosť a šancu byť spolu fyzicky – tu a teraz, napriek možnému ohrozeniu z vírusu, spolu v triedach a spolu v našej spoločnej škole. A preto je to pre nás o to viac vzácne, o to viac jedinečné, lebo cez osobnú prítomnosť v škole sa môžeme učiť jeden od druhého, môžeme priamo komunikovať, môžeme sa učiť žiť spolu. Verím, že si všetci budeme túto osobnú prítomnosť v škole vážiť a budeme sa správať zodpovedne v dodržiavaní hygienických opatrení.

Pre ostatných žiakov je to rovnako jedinečný deň, lebo väčšina z nich nastupuje do školy po viac ako šiestich mesiacoch, kedy sa vzdelávali dištančne alebo boli na prázdninách. Mnohí ste znovu podrástli, zmenili sa, viac ste dospeli. Aj škola sa za ten čas trochu zmenila. Čas, kým ste tu neboli, sme využili na vybudovanie vonkajšieho multifunkčného ihriska, vonkajšej posilňovne, vybudovanie nových preliezok a doskočiska. Doplnili sme školu novými počítačmi a vybudovali sme nové robotické centrum, ktoré si zamilujete a budete v ňom môcť tvorivo realizovať svoje šialené nápady o tom, čo všetko by mohol robot pre Vás urobiť. Začali sme tiež budovať novú vonkajšiu učebňu, ktorú verím, že aj s pomocou rodičov a rodičovského združenia sprevádzkujeme v najbližších týždňoch.

Som rád, že sa budeme môcť v tomto školskom roku znovu všetci vidieť a stretávať tvárou v tvár, nie iba cez obrazovky. Verím, že si budeme natoľko vzácni, že budeme spolu budovať pozitívne a podporujúce vzťahy. Zároveň spolu budeme môcť, či už prezenčne alebo dištančne budovať spoločenstvo učiacich sa, kde myslenie a hlboké pochopenie je jadrom celého vzdelávania, kde pozitívne vzťahy a vzájomná podpora sú základom spoločného fungovania a kde poznávanie Boha a objavovanie jeho posolstva v Biblii je pre nás obrovským a vzácnym dobrodružstvom a inšpiráciou k zodpovednému konaniu.

Prajeme si, aby nielen tento deň, ale aby sme aj všetky nasledujúce dni vnímali ako jedinečné a neopakovateľné. Vážme si každý deň strávený spolu – lebo po jarnej skúsenosti s prerušením prezenčného vzdelávania v školách vieme, že to nie je vôbec samozrejmosť. Ako hovorí biblický autor Žalmu 133: „Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú!“ V tomto zmysle chápeme aj nevyhnutné hygienické opatrenia ako napr. nosenie rúšok, nie ako ohrozenie, ale ako príležitosť byť spolu – napriek vírusu. Využime každý deň na maximum spoločným učením sa, spoločným premýšľaním, vzájomnou pomocou a modlitbou jeden za druhého. Prajem Vám veľa jedinečných a vzácnych dní v tomto novom školskom roku.

Jozef Sopoliga
riaditeľ

Úvodník – rozptýlenia predvolebnej kampane

Je po voľbách a mandáty sú rozdané. Kampaň a volebné výsledky môžu byť v mnohom poučné. Minimálne v tom, že sme ochotní uveriť skratkám a heslám viac ako programom a komplexným riešeniam založeným na dátach. Jedným z príkladov vyprázdnenosti politického diskurzu môžu byť debaty medzi kandidátmi na premiérske kreslo počas predvolebnej kampane, počas ktorej zašli až tak ďaleko, že jednotliví aktéri vyzývali redaktora, aby sa nehovorilo o programoch, lebo nie sú dôležité. Vraj rozhoduje iba to, koľko hlasov každá strana dostane a potom sa uvidí.

Čítať celý článok

Škola ako priestor pre rast

V roku 2002, rok pred plánovaným začiatkom našej školy, som bol v USA. Bola to príležitosť navštíviť rôzne školy, kde som získal mnohé podnety a inšpirácie.

Veľké prekvapenie ma čakalo v jednej štátnej škole, kde som mal možnosť nielen pozorovať, ako sa žiaci učia, ale mohol som sa s nimi aj porozprávať. Pamätám sa, ako ma zaskočil otázkou jeden šiestak, keď sa ma spýtal – ako nám môžu pomôcť. Tá otázka nasledovala po predstavení plánov našej školy a porozprával som im o tom, s čím zápasíme. Vtedy mi to nejako docvaklo – táto škola, ale aj komunita ľudí okolo tej školy, je úplne inak nastavená – oni myslia na iných. Keď som sa neskôr rozprával s riaditeľom školy, povedal mi, že sa dobrovoľníctvu a preberaniu zodpovednosti – keď sa snažia pomáhať iným, systematicky venujú viac ako desať rokov. Dal som si záväzok, že ak sa nám predsalen podarí otvoriť školu, tak by som rád zažil, že rovnako budeme mať v našej škole žiakov, ktorým nebude svet okolo seba ľahostajný. Vedel som, že to nebude vôbec jednoduché v slovenských podmienkach transformujúcej sa ekonomiky, kde mnohí boli viac citliví na svoje potreby ako na potreby iných.

Čítať celý článok

Spomaľme

Keď som bol ešte študentom na gymnáziu, mali sme doma takú malú farmu – nejaké ovečky, sliepky, zajace, kravu a tri kone. Farmárčenie môže vyzerať ako celkom romantická predstava, no okolo statku bolo dosť roboty. Okrem iného sme museli nakosiť trávu – dostatok trávy, nielen pre daný deň, ale aby jej bolo dosť aj na sušenie na zimu. Kosiť sme museli ručne – kosou, vtedy sme nemali k dispozícii ani motorové kosačky, ani krovinorezy. Nebola to moja obľúbená činnosť, skôr mordovačka. Zárukou čistého pekla a peknej svalovice bolo prísť na lúku s nenakutou a k tomu ešte aj nenabrúsenou kosou. Brúsiť však bolo treba aj počas samotného kosenia, bez toho to nešlo, iba blázon by to nerobil. Naučil som sa, že brúsenie kosy nezdržuje kosbu. Naopak, zastavenie a brúsenie pomáha veci robiť efektívnejšie.

Čítať celý článok

Úvodník – SEPTEMBER

Milí rodičia, žiaci a priatelia,

mesiac september býva v škole veľmi hektický. Keď si robím reflexiu toho, čo všetkom sme urobili a čo všetko moji kolegovia a kolegyne za mesiac stihli a zorganizovali, som na nich veľmi hrdý. Nie o všetkom sa dá napísať, ako napr. o množstve administratívy, ktorá je spojená so začiatkom školského roka, tá je na úrovni plaču a škrípania zubov. Ale o mnohých veciach vieme a chceme napísať. Chceme hovoriť o tom, čo je podstatné, prečo tu ako škola sme a to o: výchove, vzdelávaní, formovaní a inováciách. Preto sme sa rozhodli, že Vás budeme informovať v oveľa väčšej miere a predovšetkým pravidelne prostredníctvom týchto ESSMT NEWS.

Čítať celý článok